Zrážka odhalila pravdu, hovorí odborník. Železnice mimo hlavného ťahu sú bez systému a v zúboženom stave
Jeden mal zastať a pustiť druhého. Nestalo sa tak. A mohlo sa to skončiť oveľa horšie, keby k nehode vlakov pri Rožňave došlo v tuneli, ktorý bol len pár metrov od miesta zrážky.
Prvé informácie z nehody dvoch vlakov pri Rožňave naznačujú zlyhanie ľudského faktora, presnú príčinu však určí až vyšetrovanie.
Hostia v relácii Téma poodkryli, čo všetko pravdepodobne stojí za nešťastnou udalosťou a ako by sa záchranári zachovali v prípade, kedy by už bolo „zbytočné“ niekoho zachrániť.
Mohlo sa to stať v tuneli
Podľa odborníka na železnice Jiřího Kubáčka sa nehoda stala v mieste s názvom Výhybňa Tunel, ktoré je z dopravného hľadiska mimoriadne náročné. „To miesto je pomerne komplikované. Je to kúsok od tunela, kde sa zbieha dvojkoľajná trať a mení sa na jednokoľajku.“
Ako vysvetlil, rýchliky tam pravidelne križujú a ak sa vyskytne aj malé meškanie, môže dôjsť k situácii, keď má jeden vlak zastaviť a pustiť druhý. „Všetko nasvedčuje tomu, že sa to tentoraz nestalo a vlaky sa stretli na jednej koľaji. Dopadlo to veľmi nešťastne vzhľadom na počet zranených, no mohlo to byť ešte horšie – ak by sa zrazili v tuneli, následky by boli oveľa vážnejšie,“ povedal Kubáček.
Odborník zároveň upozornil, že hoci sa pravdepodobne stala chyba ľudského činiteľa, problém je aj technický. „To miesto má isté technické nedostatky, chýba tam takzvaná odvratná koľaj, ktorá by mohla zmierniť následky podobných nehôd,“ doplnil.
Pravdepodobne išiel na červenú
Na otázku, či jeden z rušňovodičov prešiel na červenú, Kubáček odpovedal: „Všetko tomu nasvedčuje. Nemáme správu o stave zabezpečovacieho zariadenia, ale ukazuje sa, že ktosi jeden z tých dvoch išiel na červenú.“
(Článok pokračuje pod videom.)
Celý rozhovor v relácii Téma si môžete pozrieť tu:
Vylúčil však, že by rušňovodič mohol zaspať. „Na rušňoch je tlačidlo bdelosti, ktoré kontroluje pozornosť rušňovodiča. Ak bola na návestidle červená, mala byť predtým žltá – výstraha. Rušňovodič je len človek, mohol vtedy riešiť technický problém alebo jednoducho na signál zabudol,“ vysvetlil.
Zásah záchranných zložiek: prvé minúty sú chaos
Riaditeľ záchrannej zdravotnej služby ZaMED Matej Polák opísal, ako prebieha zásah pri podobných udalostiach s hromadným postihnutím osôb. „Na začiatku býva vždy chaos a panika. Prvá posádka, ktorá príde na miesto, spravidla nepomáha nikomu zo zranených – jej úlohou je získať informácie o situácii, počte zranených, ohrozeniach a prístupových cestách,“ vysvetlil.
Ako dodal, záchranári si následne vyžiadajú ďalšie posily, koordinujú zásah a začnú triediť zranených podľa závažnosti. „Tí ľahko zranení idú na jedno miesto, ťažko zranení na druhé. Záchranári musia robiť rýchle rozhodnutia o tom, koho zachraňovať okamžite a koho neskôr. Niekedy, žiaľ, musia rozhodnúť aj o tom, koho už liečiť vôbec nebudú,“ uviedol Polák.
Systémové zlyhania a chýbajúca modernizácia
Podľa Kubáčka tragédia pri Rožňave nie je len o individuálnom pochybení, ale o dlhodobom zanedbávaní železničnej infraštruktúry. „Budíček je to pre politikov, ktorí celý železničný systém dlhodobo nevnímali ako efektívny dopravný systém, ale ako baňu na politické body a prečerpávanie peňazí,“ vyhlásil.
Upozornil, že Slovensko má len približne 250 kilometrov tratí vybavených moderným zabezpečovacím systémom ETCS, pričom v údržbe tratí mimo hlavného koridoru sa prakticky rezignovalo.
„Niektoré trate sú v takom zúboženom stave, že museli byť dokonca vymenované v pláne obnovy. Demontujú sa aj staré zabezpečovacie systémy bez náhrady, čo znižuje úroveň bezpečnosti. Železnice si často robia infraštruktúru akoby pre seba, bez ohľadu na potreby reálnej prevádzky,“ uzavrel odborník.
Máš dobrý tip na reportáž?
Stiahni appku a pošli video zaujimavých udalostí z tvojho regiónu.
Zistiť viac
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"