Epidémia defenestrácií. Ruským podnikateľom sa stali osudné okná, podľa expertov môže ísť o varovanie Kremľa
Od invázie Ruska na Ukrajinu za záhadných okolností zomrelo už najmenej 38 ruských biznismenov, pričom najmenej v desiatich prípadoch úrady tvrdili, že išlo o samovraždu skokom z okna či balkóna. Ruskí podnikatelia by preto možno mali zvážiť, či sa budú zdržiavať blízko okien, pretože špekulácií pribúda.
Len za uplynulý mesiac zomreli traja významní podnikatelia a ďalší tento týždeň a znova sa objavili špekulácie, že Kremeľ, ktorý je známy umlčiavaním svojich kritikov a oponentov, môže mať v „epidémii defenestrácií“ prsty. Informuje denník New York Post.
O kom je reč?
Piateho októbra našli pod oknom moskovského bytu na šiestom poschodí 87-ročného bývalého šéfa vydavateľstva Pravda Viačeslava Leontieva.
Podľa oficiálnej verzie mal „nervové zrútenie“, exilový novinár Andrej Malgin však „zvláštne úmrtie“ spochybnil a napísal: „Pády z okien pokračujú…“ Malgin dodal, že „(Leontiev) vedel veľa o ,peniazoch strany‘ - keďže vydavateľstvo Pravda bolo najziskovejším podnikom v obchodnom impériu Ústredného výboru KSSS.“
Generálny riaditeľ Umatex Group - jedinej ruskej firmy vyrábajúcej uhlíkové vlákno, kľúčový materiál pre výrobu dronov Šáhid - Alexander Ťunin bol 19. septembra nájdený mŕtvy v okolí Moskvy. Vedľa tela ležala lovecká puška a odkaz s textom „Urobil som to sám“, pričom za dôvod samovraždy označil „dlhodobú depresiu“.
Spomeňme tiež stavebného podnikateľa a miestneho politika blízkeho Putinovi Vitalija Kapustina, ktorého koncom septembra našli obeseného na lane pripevnenom k svojmu SUV s rukami zviazanými za chrbtom či Alexeja Sinicyna, ďalšieho podnikateľa, ktorého telo našli pod mostom pri Kaliningrade bez hlavy.
Začiatkom júla mal spáchať samovraždu aj exminister dopravy Roman Starovojt krátko po tom, čo ho Putin odvolal z funkcie. Objavili sa špekulácie, že sa obával stíhania.
Chamtivosť a korupcia?
„Absurdnosť týchto úmrtí je ich podstatou,“ povedal pre New York Post expert na Rusko z nadácie Foundation for Defense of Democracies Peter Doran. „Nemajú vyzerať ako samovraždy ani ako prirodzené úmrtia. Ich cieľom je odkázať: keď ťa chytia, stane sa ti niečo veľmi zlé.“
Podľa neho stoja za mnohými z týchto úmrtí chamtivosť a korupcia. Kremeľ podľa jeho slov ukrýva približne 160 miliárd dolárov „čiernych peňazí“ na účtoch štátnych podnikov, ktoré využíva na financovanie operácií, pri ktorých nechce zanechať stopy – vrátane tajných vojenských a spravodajských akcií.
Tieto peniaze pochádzajú zo štátneho rozpočtu, z ktorého bolo v roku 2025 až 30 percent utajených. Tento systém prania a prelievania peňazí sa často rozširuje aj na súkromné spoločnosti, ktorých majitelia majú blízke vzťahy s Putinom.
Doran tvrdí, že mnohí z týchto podnikateľov boli takmer určite pristihnutí pri rozkrádaní týchto fondov. „Pokušenie je pre niektorých príliš silné. Majú v rukách obrovské množstvá čiernych peňazí bez účtovníctva a bez kontroly. A keď ich prichytia, zrazu majú neuveriteľne absurdné samovraždy,“ povedal.
Podľa Dorana sa tieto praktiky naplno odhalili po invázii na Ukrajinu vo februári 2022. „Kremeľ prišiel po peniaze, ktoré nechal u jednotlivcov, a zistil, že boli rozkradnuté. Preto sme krátko po invázii zaznamenali prudký nárast týchto podozrivých úmrtí,“ vysvetlil.
„Tieto smrteľné prípady majú byť okázalé – okázalé a absurdné. Aby všetci videli, čo sa stane, keď niekto ukradne peniaze Vladimirovi Putinovi,“ dodal.
„Rizikový“ ropný sektor
NY Post tvrdí, že podľa jeho analýzy sa najviac záhadných úmrtí odohralo v ropnom sektore, pričom od začiatku invázie zomreli už najmenej štyria vrcholoví manažéri najväčšej súkromnej energetickej firmy v Rusku Lukoil. Otázne však je, prečo.
Krátko po začiatku vojny predstavenstvo Lukoilu vyzvalo na ukončenie nepriateľských akcií, vyjadrilo „súcit so všetkými obeťami tejto tragédie“ a apelovalo na „riešenie problémov prostredníctvom vážnych rokovaní a diplomacie“.
V roku 2022 zomrel manažér spoločnosti Alexander Subbotin, príčinou mala údajne byť okultná liečba závislosti na alkohole. A nasledovali ďalší: V septembri 2022 vypadol z okna nemocnice v Moskve predseda spoločnosti Ravil Maganov, jeho nástupca Vladimir Nekrasov krátko nato údajne zomrel na akútne zlyhanie srdca.
Viceprezident Lukoilu Vitalij Robertus mal spáchať samovraždu v marci 2024. Krátko pred smrťou sa vraj sťažoval, že sa necíti dobre, a požiadal o lieky na bolesť hlavy. Potom dlhé hodiny neopúšťal svoju kanceláriu. Zamestnanci v nej neskôr našli jeho telo bez známok života. Príčinou smrti bolo udusenie, písali vtedy prokremeľské médiá.
No a pádu z okna sa nevyhol ani viceprezident štátnej spoločnosti Transneft Andrej Badalov, ktorého 4. júla našli mŕtveho pod oknom svojho bytu v luxusnej moskovskej štvrti Rubľovka. Štátne médiá jeho smrť označili za samovraždu.
Niektorí pozorovatelia však tvrdia, že vlna úmrtí oligarchov je odrazom chaosu a mocenských bojov, ktoré zachvátili ruskú ekonomiku poznačenú sankciami a vlečúcou sa vojnou. „Ruské podnikateľské prostredie sa stalo násilnejším,“ povedal Stanislav Markus, odborník na ruský biznis z Univerzity Južnej Karolíny. „Po odchode západných investorov je viac majetkov, o ktoré sa dá bojovať.“
„Putin kedysi pôsobil ako rozhodca, ale teraz už nie,“ dodal analytik zo štokholmského Free World Fora Anders Åslund. „Sedí izolovaný vo svojich troch bunkroch a medzitým sa ľudia navzájom zabíjajú. V dôsledku toho prudko vzrástla bezprávnosť.“
Ravil Maganov podľa medializovaných informácií spáchal samovraždu. Pozrite si archívnu reportáž o jeho smrti z roku 2022:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"