Elektronické náramky mali priniesť revolúciu vo väzenstve. Dnes ich štát skladuje a hľadá lacnejšie riešenie
Mala to byť revolúcia vo väzenstve, no dopadla ako mnohé reformy predtým. Elektronické náramky pre odsúdených na Slovensku dieru do sveta neurobili. Systém je drahý, neefektívny a stovky zariadení zostávajú nevyužité.
Ministerstvo spravodlivosti preto navrhuje zmenu – štát by si mal náramky v budúcnosti radšej prenajímať podľa potreby, namiesto toho, aby ich nakupoval do zásoby.
Projekt elektronického monitoringu za 30 miliónov eur spustila v roku 2016 druhá vláda Roberta Fica. Prvým človekom, ktorý dostal domáce väzenie s elektronickým náramkom, bol muž z Martina. Zdalo sa, že ide o začiatok novej éry v trestaní. Realita však ukázala opak.
Podľa aktuálneho vedenia rezortu by sa Slovensko malo inšpirovať krajinami ako Rakúsko, Švédsko či Belgicko, kde štát náramky len prenajíma. Takýto model funguje aj v Španielsku, kde jeden deň väzňa s náramkom stojí približne 3,72 eura. Na Slovensku je to v prepočte až 63,48 eura denne.
Bývalá ministerka spravodlivosti označila návrh prenájmu za rozumné a dlhodobo udržateľné riešenie.
Plné sklady, prázdne nohy
Elektronické náramky mali byť prvým krokom k širšiemu využívaniu alternatívnych trestov. Sudcovia im však dlho nevedeli prísť na chuť, a tak väčšina zariadení zostala nevyužitá.
Minister spravodlivosti po poslednej novele trestných kódexov tvrdí, že používanie náramkov postupne rastie. Na kontrolu dodržiavania obmedzení slúžia tzv. probační úradníci, ktorí dohliadajú na správanie odsúdených.
Problémom však je ich nízky počet. V porovnaní s Českou republikou by Slovensko potrebovalo asi trikrát viac probačných úradníkov, aby systém fungoval efektívne.
Aktuálne má štát na sklade približne 1500 voľných elektronických náramkov, ktoré nevyužíva. Preto je myšlienka prenájmu skôr víziou do budúcnosti než riešením, ktoré by prinieslo okamžitú úsporu.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"