Symbol odporu proti diktatúre. Nobelovu cenu za mier dostala venezuelská politička María Corina Machadová

Nositeľkou Nobelovej ceny za mier pre rok 2025 je venezuelská opozičná politička María Corina Machadová. Oznámil to v piatok predpoludním Nórsky Nobelov výbor.

Päťdesiatosemročná Machadová bola podľa výboru ocenená „za neúnavnú prácu pri presadzovaní demokratických práv venezuelského ľudu a za boj za dosiahnutie spravodlivého a mierového prechodu od diktatúry k demokracii“.

Bojovníčka za ľudské práva

Niekdajšia uchádzačka o funkciu venezuelskej prezidentky je „zásadnou zjednocujúcou osobnosťou politickej opozície, ktorá bola kedysi hlboko rozdelená - opozícia, ktorá našla spoločný základ v požiadavke slobodných volieb a reprezentatívnej vlády,“ povedal v piatok pri vyhlasovaní ceny predseda Nobelovho výboru Jörgen Watne Frydnes. Podľa neho je Machadová jedným z najvýznačnejších príkladov občianskej odvahy v Latinskej Amerike z poslednej doby.

Vlani venezuelská bojovníčka za politickú slobodu a práva občanov dostala Cenu Václava Havla za ľudské práva, ktorú od roku 2013 udeľuje Parlamentné zhromaždenie Rady Európy spolu s Knižnicou Václava Havla a Nadáciou Charty 77.

Machadová v posledných mesiacoch veľmi obmedzila svoje aktivity na verejnosti a so svojimi priaznivcami aj so svetom komunikuje hlavne prostredníctvom sociálnej siete. Médiá informovali o jej verejnom vystúpení vo Venezuele naposledy v januári tohto roka. Pri tej príležitosti bola podľa svojho tímu krátko zadržaná. Podľa niektorých médií teraz žije v ilegalite. Keď vlani dostala od Európskeho parlamentu Sacharovovu cenu za slobodu myslenia, prevzala ju jej dcéra Ana Corina Sosaová.

Tiež Nobelov výbor dnes pripomenul, že Machadová bola v uplynulom roku nútená žiť v ústraní. „Napriek vážnym hrozbám ohrozujúcim jej život zostala v krajine, čo je voľba, ktorá inšpirovala milióny ľudí,“ zdôraznil výbor.

Venezuela v rozklade

Režim autoritárskeho prezidenta Nicolása Madura sa pred vlaňajšími prezidentskými voľbami snažil odstaviť svojich skutočných aj domnelých oponentov a tiež kandidatúra Machadovej bola zablokovaná. Toto obdobie sprevádzali rozsiahle represie, zatýkanie a porušovanie ľudských práv, poznamenala v piatok agentúra AP. Naprieč politickými deliacimi líniami sa však mobilizovali státisíce dobrovoľníkov, ktorí sa pokúšali dohliadať na transparentnosť a férovosť volieb, uviedol k tomu Nobelov výbor.

„Krajinu opustilo takmer osem miliónov ľudí. Opozícia je systematicky potláčaná volebnými manipuláciami, súdnym stíhaním a väznením,“ uviedol ďalej Nobelov výbor vo svojej dnešnej tlačovej správe. Venezuela sa podľa neho „vyvinula z relatívne demokratickej a prosperujúcej krajiny v brutálny, autoritársky štát, ktorý teraz trpí humanitárnou a ekonomickou krízou, pričom násilný aparát štátu je namierený proti vlastným občanom“.

Čítajte viac

„Zaslúžim si ju, ale nikdy mi ju nedajú,“ hovorí Trump. Má prezident USA reálnu šancu na Nobelovu cenu za mier?

Vysoký počet nominácií

Nórsky Nobelov výbor ocenil Venezuelčanku po opakovaných verejných vyhláseniach amerického prezidenta Donalda Trumpa, že si Nobelovu cenu za mier zaslúži on, čo odôvodňoval svojimi úspechmi pri ukončovaní vojen vo svete. Mnohí experti však vopred odhadovali, že sa to nestane, pretože podľa niektorých názorov Trump rozkladá medzinárodný svetový poriadok, ktorý si Nobelov výbor cení.

Nobelov výbor tento rok dostal 338 nominácií, z ktorých 244 boli jednotlivci a 94 organizácie. V minulom roku, keď cenu za mier získala japonská organizácia Nihon Hidankjó usilujúca sa o svet bez jadrových zbraní, bolo nominácií o 52 menej.

V pondelok vyhlásil švédsky Karolínsky inštitút tohtoročnú Nobelovu cenu za fyziológiu a lekárstvo. Ocenenie získali Američania Mary E. Brunkowová a Fred Ramsdell a Japonec Šimon Sakaguči za objavy v oblasti imunológie týkajúce sa takzvanej periférnej tolerancie.

V utorok akadémia oznámila, že Nobelovu cenu za fyziku tento rok dostane Brit John Clarke, Francúz Michel H. Devoret a Američan John M. Martinis za výskum kvantovej mechaniky. V stredu potom akadémia oznámila, že laureátmi Nobelovej ceny za chémiu sa stali Japonec Susumu Kitagawa, britský vedec pôsobiaci v Austrálii Richard Robson a Američan Omar M. Yaghi. Ocenenie získali za výskum metalo-organických sietí.

Vo štvrtok akadémia vybrala ako laureáta ceny za literatúru maďarského spisovateľa Lászla Krasznahorkaia.

Týždeň vyhlasovania Nobelových cien sa v pondelok skončí oznámením Nobelovej ceny za ekonómiu. Laureáti ocenenia oficiálne prevezmú v Štokholme 10. decembra, teda v deň výročia úmrtia švédskeho vedca a zakladateľa týchto cien Alfreda Nobela.

Pozrite si reportáž o tom, kto vyhral Nobelovu cenu za mier minulý rok.