Keď sa obloha zmení na pascu. Kyjev nasadil do boja zbraň, ktorá kosí ruské drony v oblaku ocele

Rastúce ruské útoky dronov nútia Ukrajinu hľadať nové spôsoby obrany. Belgická spoločnosť Thales prichádza s riešením, ktoré by mohlo zmeniť pravidlá hry – raketou, ktorá drony roztrhá oblakom oceľových guľôčok.

FZ123
Foto: X/@Jeff21461
Hlavica FZ123 na boj proti ruským dronom.

Belgická zbrojárska firma Thales zvýšila výrobu 70-milimetrových rakiet s novou protidronovou hlavicou FZ123. Zariadenie obsahuje tisíce oceľových guľôčok, ktoré sa po výbuchu rozprsknú do plochy s priemerom približne 25 metrov – podobne ako broky z náboja do brokovnice.

Cieľom je zostreliť nielen jednotlivé drony, ale aj celé roje. Hlavica dokáže zasiahnuť lietajúce ciele do výšky približne 3 000 metrov.

Ukrajinské jednotky v súčasnosti používajú brokovnice na obranu proti dronom na krátku vzdialenosť, no FZ123 ponúka lacnejšiu alternatívu na likvidáciu dronov triedy II a III podľa štandardov NATO.

Súčasne Ukrajina vyvíja vlastné lacné interceptory – drony schopné zachytiť iránske Šáhidy, ktoré využívajú Rusi. Ich cena sa pohybuje od 500 do 5 000 dolárov, píše Business Insider.

Lacnejšie než raketa, účinnejšie než brokovnica

Hlavicu FZ123 možno pripevniť na laserom navádzané aj nenavádzané 70mm rakety, ktoré sú kompatibilné s bežnými odpaľovacími systémami NATO.

Firma plánuje do konca roka vyrobiť asi 3 500 rakiet a do roku 2026 zvýšiť kapacitu na 10 000 kusov ročne. Pri dvojzmennej prevádzke by továrne v belgickom Herstale zvládli produkciu až 60 000 rakiet ročne – hoci nie všetky budú vybavené protidronovou hlavicou.

„Dobré pre nás je, že ak žiadajú viac, znamená to, že sú s tým spokojní,“ povedal Thomas Colinet, riaditeľ pre vozidlá a taktické systémy v Thales Belgium.

Spoločnosť odmietla prezradiť cenu rakety s hlavicou FZ123, no Colinet ju označil za „nízkonákladovú verziu rakety“ v porovnaní s klasickými protileteckými strelami.

Raketa sa využíva aj proti ruským bezposádkovým pozemným vozidlám, pričom časť produkcie putuje aj do Európy a nečlenských krajín NATO, napríklad do Indie.

Nasadenie a nové výzvy

Ukrajina rakety odpaľuje zo systémov Vampire na nákladných vozidlách aj z upravených vrtuľníkov MI-8. Pri laserom navádzaných modeloch však musí byť cieľ neustále osvetlený, čo komplikuje zásahy počas zlého počasia.

Ruské drony často lietajú vo väčších výškach a útočia v noci, čo znižuje úspešnosť zásahov. Podľa Oliviera Heuschena, šéfa stratégie a marketingu v Thales Belgium, ak raketa stratí laserové zameranie, letí päť sekúnd k poslednej známej polohe cieľa a potom pokračuje v balistickom lete.

Európa chce byť pripravená

Thales za posledných päť rokov päťnásobne zvýšil počet zamestnancov vo fabrike v Herstale – dnes ich má okolo 300. Spoločnosť plánuje aj spoluprácu s Ukrajinou na montáži a opravách rakiet priamo v krajine.

Rastúci počet dronových incidentov v Poľsku, Dánsku a Rumunsku zvyšuje tlak aj na európskych výrobcov. „Zaznamenali sme neuveriteľný príval otázok z európskych krajín,“ povedal Alain Quevrin, riaditeľ Thales Belgium.

Keď Poľsko nahlásilo viac ako tucet ruských dronov za jednu noc, NATO vyslalo stíhačky F-35. Následne sa ukázalo, že časť z nich boli návnady typu Šáhid.

Vojenskí blogeri na Ukrajine upozornili na vysoké náklady na miliónové rakety AIM-120, ktoré krajiny používajú proti lacným dronom. Varšava a Kodaň preto skúmajú, ako Kyjev dokáže vyrábať cenovo efektívnu obranu proti dronom.

Naozaj to vyvoláva otázky,“ uzavrel Quevrin. „Máme správny systém, aby sme túto hrozbu dokázali riešiť?

Ďalšiu pomoc pre Ukrajinu plánujú poskytnúť aj USA:

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"