Ukrajinec Dmytro bol donútený bojovať za Rusko. Dnes sabotuje okupantov zvnútra armády – potichu a nečakane
Keď Rusko v roku 2022 obsadilo juh Ukrajiny, tisíce obyvateľov stáli pred ťažkým rozhodnutím – odísť alebo zostať. Dmytro, ktorého meno je z bezpečnostných dôvodov zmenené, sa rozhodol zostať so svojimi rodičmi, ktorí odmietli opustiť pôdu, na ktorej celý život pracovali. Netušil však, že o pár mesiacov bude násilne odvedený do armády krajiny, ktorá jeho mesto okupovala.
„Nepáčilo sa mi to a cítil som vinu, že som v ruskej armáde, ktorá obsadila moje mesto. Nie som žiadny veľký patriot, ale viem, že to, čo robí Rusko, je nesprávne. Nechcem, aby mňa alebo moju rodinu k čomukoľvek nútili,“ napísal Dmytro v správe pre portál The Kyiv Independent.
Nútená mobilizácia ako vojnový zločin
Podľa ľudskoprávnych organizácií Moskva na okupovaných územiach systematicky porušuje medzinárodné právo. Obyvatelia musia prijať ruské pasy, registrovať sa na vojenskú službu a v prípade odmietnutia čelia pokutám, strate majetku či väzeniu.
Od začiatku invázie Rusko násilne mobilizovalo približne 300-tisíc Ukrajincov z okupovaných oblastí, uvádza Eastern Human Rights Group a Institute for Strategic Studies and Security (ISRS). Takéto konanie je v rozpore so Ženevskou konvenciou, ktorá zakazuje nasadzovanie civilistov okupujúcou mocou.
Správa ukrajinského Centra pre boj proti dezinformáciám z júla 2025 hovorí, že Rusi sledujú miestnych obyvateľov vo veku vhodnom na odvod, zavádzajú kvóty a uplatňujú represívne opatrenia. Mobilizácia bola najintenzívnejšia v Doneckej a Luhanskej oblasti, kde po vojne v Donbase vznikli 1. a 2. armádny zbor.
Hovorca partizánskeho hnutia Ateš pre The Kyiv Independent uviedol, že mladí muži v okupovaných mestách sa často skrývajú, aby sa vyhli odvodu. „Mobilizácia tam pokračuje dodnes. Neustále dostávame informácie od mladých ľudí, ktorí sa boja vyjsť na ulicu, aby ich nenútili vstúpiť do okupačných síl,“ povedal.
V Chersonskej a Záporožskej oblasti Rusi podľa organizácii Ateš nútia najmä sociálne slabšie skupiny a nespravodlivo obvinených väzňov podpisovať vojenské zmluvy.
Hnutie Žltá stužka, ktoré pôsobí v okupovaných regiónoch, upozornilo, že ruské komisariáty sa v Luhanskej oblasti zameriavajú na mladých mužov do 30 rokov.
Sabotáž v radoch okupantov
Dmytro bol zaradený do údržby vojenskej techniky. Po niekoľkých mesiacoch služby sa rozhodol, že nebude len pasívne prežívať. Našiel kontakt na hnutie Ateš, ktoré organizuje sabotáže v Rusku aj na okupovaných územiach Ukrajiny.
„Potom, čo som sa spojil s Atešom, robil som rôzne úlohy. Zatiaľ to boli malé veci, ako opravy drobných porúch, ktoré spôsobujú meškania v logistike či zásobovaní. Nie je to veľa, ale myslím si, že aj to môže ovplyvniť bojové operácie,“ vysvetlil.
Zámerne spomaľoval opravy, poškodzoval techniku a poskytoval informácie o pohybe jednotiek. „Ak zásoby alebo posily neprídu načas, bude to mať negatívne následky,“ dodal.
Život medzi ruskými vojakmi
Dmytro je stále súčasťou jednotky, kde pracuje na opravách vozidiel. „Samozrejme, je to ťažké a nepríjemné, ale počas služby sa o vojne väčšinou nerozprávame,“ povedal.
Podľa neho „ruské impérium tradične vedie vojny s využitím zotročených ľudí a smrť Ukrajincov je preň vždy výhodná.“ Zatiaľ čo velitelia niekedy hovoria o „oslobodzovaní Ukrajincov“, bežní vojaci sú skôr neutrálni, hoci Ukrajincov bojujúcich proti nim považujú za „nacistov ovládaných Západom“.
„Všetci v mojej jednotke sú veľmi unavení z vojny a čakajú, kedy sa skončí. Myslím si, že ani sami nechápu, čo tu robia. Väčšina je tu kvôli peniazom, niektorí, ako ja, pretože ich prinútili prísť,“ hovorí Dmytro.
Napriek riziku sa snaží zachovať pokoj. „Snažím sa zachovať chladnú hlavu pri práci a v týchto podmienkach. Čakám, kým sa to celé skončí, aby som sa mohol vrátiť domov a robiť to, čo som robil predtým,“ uzavrel.
Tomahawky môžu zmeniť budúcnosť bojov medzi Ukrajinou a Ruskom. Všetko závisí od toho, či ich USA dodajú Kyjevu:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"