Chaotická šesťkoalícia alebo vláda v menšine? Babiš má na ceste k moci viacero možností a ešte viac problémov
Sobotňajšie české parlamentné voľby vyhralo s prehľadom ANO bývalého (a zrejme budúceho) premiéra Andreja Babiša. Nie však zrejme s takým prehľadom, ako si predseda hnutia želal. Na väčšinu v snemovni bude potrebovať podporu dvoch ďalších strán, čo môže byť v českej politickej realite problém.
ANO vyhralo vo všetkých krajoch Česka s výnimkou Prahy a získalo si 34,51 % všetkých voličov, ktorí prišli k urnám. Dosiahlo tak ešte lepší výsledok, než aký mu predpovedala väčšina predvolebných prieskumov.
Napriek tomu bol zisk pod Babišove nádeje. V rozhovoroch totiž opakovane tvrdil, že by chcel mať jednofarebnú vládu, na ktorú mu ale bezmála 35 % hlasov nestačí. Aj vďaka úctyhodným výsledkom doterajšej vládnej koalície a slabšiemu výkonu nacionalistických strán obsadí v poslaneckej snemovni „len“ 80 kresiel. Na väčšinu je pritom potrebných aspoň 101.
Babiš tak stojí pred dvoma možnosťami a ani jedna nie je ideálna. Zhŕňame, akými cestami sa môže nádejný budúci český premiér vybrať, a aké sú ich úskalia.
Trojkoalícia, ktorá nie je trojkoalíciou
V českom verejnom aj mediálnom priestore sa objavujú názory, že budúca vláda môže byť nestabilná a jej predseda to bude mať s podporou náročné. Výsledky volieb totiž diktujú, že ak by Babiš chcel v snemovni väčšinu, musel by vládnuť v koalícii spoločne s ďalšími stranami.
Komunisti zo Stačilo! sa do parlamentu nedostali, koalícia Spolu, STAN ani Piráti do úvahy pravdepodobne nepripadajú a tak predsedovi ANO ostáva ešte SPD a Motoristi sobě. A práve prvá z dvojice strán by mohla spôsobiť Babišovi poriadny „bolehlav“.
SPD totiž ani zďaleka nie je homogénnou stranou. Jej predseda Tomio Okamura zvolil podobnú stratégiu spájania, akú pred poslednými voľbami na Slovensku využil Andrej Danko so svojou SNS. A teda, že pribral na kandidátku aj rôzne osobnosti a lídrov iných strán.
Táto taktika v oboch prípadoch priniesla lídrom strán slušné výsledky a dostala ich do parlamentu, no na príklade šéfa slovenských národniarov vidíme, že sa nemusí vyplatiť. V Národnej rade totiž od začiatku funkčného obdobia stratil hneď troch poslancov okolo Rudolfa Huliaka.
SPD zatiaľ nemalo príležitosť otestovať svoju taktiku v praxi, no nie je nepredstaviteľné, že sa zopakuje podobný scenár ako pri SNS. Na kandidátke sa totiž objavili lídri a členovia hneď troch ďalších politických subjektov - PRO, Slobodní a Trikolora. Všetky pritom budú mať v snemovni svojich poslancov.
Po boku Okamuru a členov jeho hnutia tak budú v parlamente hlasovať aj predseda PRO Jindřich Rajchl, Markéta Šichtařová a Libor Vondráček za Slobodných, šéfka Trikolóry Zuzana Majerová a dokonca aj jeden nestraník - exdekan VŠE Miroslav Ševčík. Spoločne tvoria tretinu celého klubu a nie je žiadnym tajomstvom, že vo viacerých prípadoch ide o kontroverzné osobnosti známe šírením hoaxov či konšpiračných teórií.
Nestabilní podporovatelia pritom určite nie sú tým, čo by Babiš potreboval. Najmä s ohľadom na to, že v snemovni potrebuje doplniť svoje počty aspoň 21 ďalšími poslancami, aby si zabezpečil najmenšiu možnú väčšinu.
Druhá z možností - hnutie Motoristi sobě - by boli pre expremiéra zrejme prijateľnejší, keďže už majú skúsenosti so spoluprácou z Európskeho parlamentu, kde spoločne pôsobia vo frakcii Patrioti pre Európu. Politický subjekt Filipa Turka však získal len 13 mandátov, čo na väčšinu spolu s ANO nestačí. Prípadná väčšinová koalícia by tak musela byť na papieri tvorená troma stranami, no v praxi, kvôli zloženiu SPD, šiestimi. Na prvý pohľad by bola najväčším problémom zahraničnopolitická orientácia jednotlivých strán.
Názory na EÚ aj žabomyšie vojny
„Ja mu možno aj trochu prajem, aby bol premiérom. Premiérom, ktorý vládne spolu s SPD (...) Nemôžem sa dočkať, až sa mu to začne rozpadať pod rukami. Až sa mu populisti z SPD a prilepených vlasteneckých strán začnú medzi sebou hádať. Bude sranda, keď bude musieť Babiš každý týždeň prísť s novým dôvodom, prečo Česká republika nepotrebuje referendum o vystúpení z NATO a EÚ, ako to chcú jeho partneri z vlády,“ okomentoval napríklad pre český portál Seznam Zprávy satirik a spisovateľ Dominik Landsman.
Vo svojom vyjadrení naráža na skutočnosť, že na rozdiel od ANO a Motoristov, ktorí samých seba označujú za proeurópske a prozápadné strany, volá SPD po vystúpení z EÚ a NATO. Svoj cieľ by chcelo dosiahnuť referendom, ktorého vypísanie však Babiš opakovane odmietol.
O niečo menej okatejším, no stále relevantným problémom sú osobné animozity medzi dvoma menšími hnutiami. Ako opísal český web iRozhlas, potenciálnu spoluprácu môže podľa všetkého brzdiť napätie medzi Okamurovým táborom a skupinou okolo Patrika Macinku. Vzťahy medzi nimi sú dlhodobo vyhrotené.
Napätie navyše zvyšuje fakt, že novozvoleným poslancom za Motoristov sa stal ekonóm Vladimír Pikora, zatiaľ čo za SPD zasadne do snemovne jeho bývalá manželka - vyššie spomenutá Šichtařová zo Slobodných. Ich rozvod bol pritom sprevádzaný mediálne sledovanými hádkami.
Macinka a Turek si navyše v minulosti uťahovali z predsedníčky Trikolóry a zvolenej poslankyne Majerovej, keď ju počas silvestrovského vysielania urážali.
Okamura ešte pred voľbami spochybňoval, že by Motoristi boli skutočnou opozičnou silou. „U Motoristov je zrejmé, že spoluprácu vidia s ODS alebo niekým iným. Zrejme uvažujú o spolupráci s ODS, takže to žiadna opozícia nie je,“ vyhlásil.
Samotní Motoristi sa v programových otázkach priblížili skôr ANO, keď odmietli referendá o členstve Česka v EÚ či NATO. Ich plzenský krajský líder a novozvolený poslanec Oto Klempíř dokonca označil SPD za „stranu pekla“ a dodal, že v „neskrytom populizme sú vyložene nebezpeční“.
Bude vládnuť v menšine?
Víťaz volieb už medzičasom potvrdil, že začal rokovať ako s Motoristami, tak aj s SPD, no zatiaľ nie je úplne jasné o čom. Ako sme spomínali, ANO sa môže vybrať hneď dvoma cestami, pričom tou druhou by bola menšinová vláda. Táto možnosť vôbec nie je nereálna, nakoniec sám Babiš viackrát vyhlásil, že by chcel vládnuť sám - pred voľbami aj po nich.
„Babiš sa teraz samozrejme môže snažiť o vytvorenie jednofarebného menšinového kabinetu, ako to urobil už v roku 2017 a desať rokov pred ním aj Mirek Topolánek, ale Motoristi aj SPD sa už pred voľbami prezentovali tak, že chcú byť vo vláde,“ upozornil politológ Karel Páral pre iRozhlas.
Aj pri takomto kroku by však v snemovni narazil na ten istý problém - potreboval by podporu aj od poslancov mimo ANO. Zrejme by ju hľadal najmä u spomínaných Motoristov a SPD, na niektorých návrhoch však môže nájsť aj širšiu politickú zhodu.
V scenári menšinovej vlády sa mení skôr teoretické mocenské rozloženie. V koalícii by Babiš najskôr musel rozložiť ministerské posty medzi seba a svojich partnerov, v jednofarebnej vláde by stačilo, keby rozdal „len“ posty mimo kabinetu. V českých médiách sa napríklad často hovorilo, že šéf SPD Okamura by mohol získať stoličku predsedu snemovne výmenou za svoju podporu. Ostatní lídri v SPD a Motoristi by mohli napríklad získať miesta v predstavenstvách štátnych podnikov.
V hre je aj zásah prezidenta
V tomto momente nie je jasné, ako nakoniec skladanie vlády dopadne. Babiš v rukách stále nemá ani poverovací dekrét, ktorý mu musí dať prezident republiky Petr Pavel. Stopercentne vylúčená nie je ani možnosť, že ho hlava štátu nakoniec zostavením vlády nepoverí, prípadne ho odmietne vymenovať za premiéra.
Okrem neistej podpory sa totiž Babiš borí aj s otázkou svojho obvinenia v kauze Čapí hnízdo či jeho dlhodobej väzby na koncern Agrofert. Český zákon o konflikte záujmov totiž zakazuje, aby člen vlády mal podnikateľské aktivity, ktoré by mohli ovplyvniť jeho rozhodovanie vo verejnej funkcii. Český súd už navyše rozhodol, že hoci Babiš vložil Agrofert do zvereneckých fondov, v skutočnosti si nad ním zachoval vplyv.
Ak by sa stal premiérom, dostal by sa tak do priameho rozporu so zákonom - štát by nemohol firme poskytovať dotácie ani s ňou uzatvárať zmluvy. Prezident Pavel preto môže trvať na tom, aby Babiš pred vymenovaním jasne preukázal, ako sa tohto konfliktu zbaví. Bývalý premiér by musel buď svoj podiel v Agroferte predať, alebo sa úplne vzdať akejkoľvek kontroly nad holdingom, čo je však vzhľadom na jeho doterajší postoj málo pravdepodobné.
Prezident, ktorý v ČR vymenúva premiéra, by v reakcii mohol odmietnuť vymenovanie kandidáta, ktorý zjavne nesplní podmienky zákona o konflikte záujmov.
Pozrite si zhrnutie výsledkov českých volieb:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"