Voľby pod lupou: Moratórium u nás a v Česku. Aké sú rozdiely a má vôbec význam?
Moratórium je obdobie pred voľbami, počas ktorého je zakázané zverejňovanie predvolebných prieskumov verejnej mienky a vedenie volebnej kampane kandidátov. Ako vyzerá v Českej republike a ako na Slovensku?
Novela volebného zákona ho skrátila na 48 hodín, teda dva dni. Počas týchto dvoch dní pred voľbami teda nie je dovolené zverejňovať volebné prieskumy ani viesť volebné kampane.
Volebná kampaň na Slovensku
Volebná kampaň je podľa Zákona o volebnej kampani akákoľvek činnosť politickej strany, politického hnutia, koalície politických strán a politických hnutí a kandidátov, za ktorú sa obvykle platí úhrada, smerujúca k propagácii ich činnosti, cieľov a programu za účelom získania funkcie volenej podľa osobitného predpisu. „Rozumie sa tým činnosť v prospech aj v neprospech subjektov podľa prvej vety.“
Začína sa dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a končí sa 48 hodín predo dňom konania volieb.
Ako to vyzerá v praxi?
Volebné plagáty vylepené počas volebnej kampane kandidáti nemusia odstrániť. Politická strana či kandidáti však musia zaistiť vypnutie videoreklamy na svetelnej reklamnej tabuli v meste.
Za volebnú kampaň sa však nepovažujú bezplatné statusy na sociálnych sieťach, sponzorované príspevky však áno. Kandidáti a politické strany musia zabezpečiť, aby sa počas moratória nezobrazovali.
Pozrime sa do Česka
Definícia volebnej kampane je podľa tamojšieho Zákona o volbách do Parlamentu České republiky v zásade rovnaká.
Avšak, volebná kampaň sa podľa tohto zákona začína dňom vyhlásenia volieb do Parlamentu Českej republiky a končí sa dňom vyhlásenia celkových výsledkov volieb do Parlamentu Českej republiky.
A zároveň, „v období začínajúcom tretím dňom pred dňom volieb do Parlamentu Českej republiky a končiacom ukončením hlasovania nesmú byť žiadnym spôsobom zverejňované výsledky predvolebných a volebných prieskumov“. To v skratke znamená, že posledné prieskumy môžu vyjsť najneskôr tri dni pred voľbami.
Má moratórium význam?
Pri českých prezidentských voľbách v roku 2023 nastala situácia, keď v období moratória médiá informovali o stávkových kurzoch. Ako sme uviedli vyššie, podľa zákona môžu posledné prieskumy vyjsť najneskôr tri dni pred voľbami. Stávkové kurzy však z prieskumov vychádzali.
Riaditeľka Združenia agentúr pre výskum trhu a verejnej mienky (SIMAR) Hana Huntová si vtedy kládla otázku, či má predvolebný zákaz prieskumov zmysel.
„Otázka moratória je zaujímavá. Približne v 60 percentách európskych krajín neexistuje žiadny predvolebný zákaz zverejňovania prieskumov. Potom je viacero krajín, kde majú napríklad jednodňové moratórium, a potom je pár krajín, kde je dlhšie. Sami vedieme debatu o tom, či je vôbec potrebné, alebo nie,“ uviedla vtedy pre server iRozhlas.
Huntová priblížila, že v roku 2023 používali stávkové kancelárie prieskumy verejnej mienky na spresnenie svojej predikcie a médiá - aj počas moratória - o týchto kurzoch informovali.
„Ak majú štáby kandidátov prístup k vlastným prieskumom a ak ich majú aj stávkové kancelárie, tak prečo platí pre nás ako agentúry moratórium a prečo by ľudia nemohli mať prístup k rovnakým informáciám ako súťažiace politické subjekty?“ pýtala sa a dodala, že uvažovali o tom, že by argumenty predložili verejnosti a mohla by o tom pokračovať debata.
Ako české voľby vníma slovenský veľvyslanec v Českej republike?
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"