Najdrahšie sekundy v histórii Slovenska. Spot Kmecovho úradu stál 173-tisíc eur, kritizuje Remišová, rezort reaguje

Podľa nej ide o najdrahšie sekundy v histórii Slovenska. Podáva podnet na Najvyšší kontrolný úrad a na Úrad na verejné obstarávanie.

Jedna sekunda za niekoľko tisíc

V marci 2025 zadal Úrad podpredsedu vlády SR pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku zákazku s názvom Výroba reklamného spotu „Polčas Plánu obnovy s Petrom Kmecom“. Podľa zadania zákazky malo ísť o spot v dĺžke maximálne 30 sekúnd. „Pre občana jedna podstatná správa: kým vy máte vyššie odvody, menej voľných dní, živnostníci aj zamestnanci počítajú, či im to vychádza do výplaty, pričom minister financií posiela občanov variť džemy, tak minister Hlasu zadáva zákazku na 30-sekundový spot za viac ako 173-tisíc eur,“ poukázala predsedníčka strany Za ľudí.

Za jednu sekundu teda podľa nej „prešustrovali“ ľudia z Hlasu 5 789 eur. „Toto sú asi najdrahšie sekundy v histórií Slovenska. Sú to takmer štyri priemerné mesačné platy obyčajného človeka na Slovensku, pre mnohých ľudí je to takmer polročný plat,“ zdôrazňuje Remišová.

Upozorňuje tiež na to, že k spotu nebola zverejnená ani zmluva, hoci iné rezorty zmluvy tohto typu zverejňujú. Kmecov úrad na základe výsledku súťaže zadal priamo v apríli objednávku a koncom apríla bola už vystavená faktúra na 173 672,65 eura. „Nie je známy rozpočet a klip je zároveň poriadne drahou reklamou podpredsedu Kmeca, keďže priamo v predmete zákazky je jasne vymedzené, že v rámci spotu bude mať vstup politický nominant Hlasu Kmec,“ hovorí Remišová.

Čítajte viac

PS: MIRRI míňa milióny na IT systémy, ktoré už máme. Opozícia žiada nákupy zastaviť, rezort kritiku odmieta

To je vtip?

Podpredseda strany Za ľudí Ján Magušin zároveň upozornil na zaujímavé okolnosti výberu firmy. Úrad podpredsedu vlády oslovil tri spoločnosti, vyhrať mala najlacnejšia ponuka. Majiteľka víťaznej firmy si podľa obchodného registra uvádza rovnakú adresu bydliska ako spoločník a konateľ ďalšej súťažiacej spoločnosti. Tretí súťažiaci rovnako vlastní byt presne v tom istom dome.

„Aká je to súťaž, pán Kmec? Určite úplnou náhodou ste oslovili tri firmy, ktorých majitelia bývajú či vlastnia byt v jednom a tom istom dome. To je úplný výsmech občanom, keď ešte aj súťaž na takúto predraženú frašku spravíte tak, že to smrdí na kilometre. To je snáď zlý vtip? Podávame podnet na Úrad pre verejné obstarávanie a sme veľmi zvedaví, ako sa na túto vašu „súťaž“ budú pozerať tam,“ konštatuje Magušin.

Poukazuje tiež na to, že v zverejnenom videospote sú z veľkej časti zábery z fotobanky, ktoré stoja okolo 50 eur. „To znamená, že za celý spot by ste zaplatili maximálne pár stoviek eur a náš grafik by podobné video urobil za 300 eur za jedno poobedie. To snáď nepotrebuje ani komentár a ak by išlo o toto video, alebo aj akékoľvek iné, v čase konsolidácie bez hanby vytrieskať na 30 sekúnd 173-tisíc eur je bezočivosť,“ hovorí Remišová.

Kým spot Úradu podpredsedu vlády pre plán obnovy stál bez zverejnenej zmluvy 173-tisíc eur, u ministra životného prostredia Tomáša Tarabu v júli uzavreli zmluvu, podľa ktorej za necelých 60-tisíc eur vysúťažili tri 30-sekundové videospoty a tri spoty do rádia. „Nech sa pán podpredseda vlády za stranu Hlas postaví pred kamery a nech toto ľuďom vysvetlí,“ dodal Magušin.

Písali sme

Plán obnovy vstupuje do druhej polovice. Kmec vysvetľuje, čo sa už podarilo a kam pôjde miliarda eur

Kmecov rezort: Klamstvá

Úrad podpredsedu vlády sa ohradil voči Remišovej tvrdeniam, ktoré označil za klamlivé a zavádzajúce. „Opätovná hrubá neznalosť pani Remišovej, tentokrát v audiovizuálnej tvorbe, nemá absolútne opodstatnenie a je účelovým klamstvom,“ vyjadril sa.

Zdôraznil, že reklamný spot bol jedným z troch formátov kampane k plánu obnovy, zameranej na priblíženie konkrétnych opatrení.

Cena za služby dosiahla 141 197 eur bez DPH. Úrad priznal použitie jedného záberu z fotobanky, keďže v tom čase nebolo možné získať reálnu fotografiu datacentra, no tvrdí, že kampaň bola riadne vysúťažená a realizovaná v súlade so zákonom.

S Petrom Kmecom sme sa v júli rozprávali o modernizácii Slovenska. Pozrite si archívny rozhovor.