Energopomoc pre 90 percent Slovákov bude stáť stovky miliónov. Štát si kupuje čas, no riešenie to nie je, varuje analytik
Parlament schválil rámcový zákon k energopomoci, no koho a v akej výške sa dotkne, stanoví až vládne nariadenie. Analytik portálu energie-portal.sk Radovan Potočár v Štúdiu ta3 pripustil, že pomoc pre 90 % domácností bude ďaleko od skutočnej adresnosti a prinesie aj administratívne a dátové riziká.
Potočár zdôraznil, že prijatý zákon len otvára možnosť poskytovať pomoc v roku 2026 inak než doteraz. „Tento zákon neobsahuje údaj o tom, kto a v akých parametroch pomoc dostane,“ uviedol s tým, že konkrétne hranice príjmov a výšku podpory určí až vláda po tom, čo zákon nadobudne účinnosť.
Podľa koaličných vyjadrení má na pomoc dosiahnuť až 90 % domácností. To podľa Potočára naznačuje, že príjmová hranica bude nastavená „veľkoryso“.
Analytik upozornil, že pomoc pre 90 % obyvateľov nemožno nazvať adresnou. „Oproti súčasnému stavu, keď je to 100 %, to bude určite posun dopredu, ale iba o slepačí krok,“ povedal. Skutočne cielený model by podľa neho mieril skôr na menšinu najzraniteľnejších.
K získavaniu dát o príjmoch pripomenul už platnú legislatívu, ktorá umožňuje ministerstvu hospodárstva zhromažďovať a analyzovať údaje. „Domácnosti majú získať nárok na podporu automaticky a ministerstvo hospodárstva ich má informovať písomne, či nárok získali,“ vysvetlil. Riziká vidí v rôznorodých životných situáciách aj v preťaženosti okresných úradov, ktoré majú riešiť námietky.
Ako ilustráciu spomenul neprehlásené trvalé/prechodné pobyty - ak deti s vysokými príjmami zostanú „na papieri“ v domácnosti rodičov, môže to týchto rodičov vyňať z nároku.
Modely a prax
Myšlienka zvýhodnenej ceny do určitej pásmovej spotreby, s ktorou prišiel Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, sa napokon nerealizuje. „Z tohto zámeru zišlo (...). Vláda pripravuje vlastný mechanizmus,“ pripomenul Potočár. Rozdiel bude aj medzi komoditami.
Ste spokojní s nastavením energopomoci, ktorú parlament schválil a vláda už spresnila podmienky aj termín vyplatenia?
„V prípade elektriny a plynu by mal pokračovať de facto súčasný model (...). V prípade tepla bude model iný,“ povedal. Pri centralizovanom vykurovaní sa má pomoc vyplácať domácnostiam formou energopoukážky, ktorá má pokryť časť zvýšených nákladov oproti minulosti. Zároveň bude silno lokálne závislá – Slovensko má približne 800 sústav centrálneho zásobovania teplom s rozdielnymi podmienkami a cenami.
Ak by štát pomoc stopol, plyn by podľa neho zdražel rádovo o tretinu, pri elektrine by bez dohody so Slovenskými elektrárňami hrozil tiež výrazný skok, keďže trhové ceny sú nad dnešnou regulovanou komoditnou zložkou. „Tým, že zostali ceny dlhšie obdobie zmrazené, skokové zdraženie sa môže odohrať za inak nezmenených okolností,“ konštatoval.
Citlivým bodom sú domácnosti kúriace drevom, uhlím či peletami. „Tieto domácnosti nebudú spadať pod energopomoc (...). Zákon hovorí o elektrine, plyne a teple z teplární,“ povedal Potočár a doplnil, že doteraz sa na schémach pomoci podieľali len ako daňovníci.
Je systém udržateľný?
Ministerka hospodárstva avizovala krytie nákladov z eurofondov (cca 400 miliónov eur). Potočár pripomenul, že podobne sa postupovalo v roku 2023, no ide o krátkodobé riešenie. „Týmto spôsobom si štát v jednom roku pomôže (...), ale o rok už týchto 400 miliónov eurofondov nebude,“ upozornil.
Podľa neho je dlhodobé dotovanie energií neudržateľné. „Už tu bude schválený zákon, už tu budú zbierané dáta a vláda bude môcť podľa svojich preferencií posúvať hranice,“ uzavrel s tým, že budúcoročná pomoc nebude skutočne adresná, no môže vytvoriť predpoklady na efektívnejší systém do budúcna.
Pozrite si kompletný rozhovor s analytikom Radovanom Potočárom:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"