Grécko ochromil generálny štrajk. Vláda chce zaviesť 13-hodinový pracovný deň, odbory hovoria o modernom otroctve
V Grécku sa v stredu koná 24-hodinový generálny štrajk. Občania sa búria proti zámeru konzervatívnej vlády zaviesť 13-hodinový pracovný deň. V Aténach, Solúne i ďalších gréckych mestách sa konajú z rovnakého dôvodu tiež demonštrácie. Od rána v celej krajine nejazdia vlaky ani trajekty, obmedzená je aj mestská hromadná doprava v Aténach či Solúne, v gréckej metropole štrajkujú tiež taxikári.
K protestu sa pripojili aj niektorí učitelia či zdravotníci. Letecká doprava nie je obmedzená, keďže štrajk letových dispečerov aténsky súd označil tento týždeň za nelegálny, informovali miestne médiá.
Moderné otroctvo, kričia zväzy
Odborári naplánovali demonštrácie po celom Grécku na poludnie. Hlavný odborový zväz súkromného sektora GSEE, ktorý štrajk vedie spolu s odbormi verejného sektora ADEDY, uviedol, že reforma „ohrozuje zdravie a bezpečnosť pracovníkov a ničí rovnováhu medzi pracovným a osobným životom“.
„Hovoríme nie 13-hodinovému pracovnému dňu. Pracovný čas nie je tovar. Je to náš život,“ uviedla pred štrajkom odborová organizácia GSEE, ktorá zastupuje asi 2,5 milióna pracovníkov v súkromnom sektore. K štrajku sa pridali ďalšie odborové zväzy, vrátane tých, ktoré zastupujú štátnych zamestnancov v rôznych sektoroch.
Prokomunistický zväz PAME obvinil vládu, že sa snaží zaviesť „moderné otroctvo“ a nútiť pracovníkov znášať „nehumánne hodiny a mizerné mzdy“. Dodal, že ide o „bezohľadnú dereguláciu, ktorá v Grécku rýchlo napreduje od dlhovej krízy v roku 2009“.
Pracujúci nie sú stroje
Demonštranti v Aténach či Solúne prišli s veľkorozmernými transparentmi, na ktorých odmietajú možnosť 13-hodinových zmien a volajú po kratšom pracovnom čase s tým, že „pracujúci nie sú stroje“.
„Garantujeme slobodu voľby pre zamestnávateľov aj zamestnancov. Tak prečo by to malo byť antisociálne?“ vyhlásil pred mesiacom grécky premiér Kyriakos Mitsotakis, ktorý je v úrade od roku 2019. Mitsotakis argumentoval aj tým, že mnoho mladých má v súčasnosti dve zamestnania a chce si viac zarobiť. Vláda tvrdí, že dlhšia pracovná zmena by sa mohla týkať najviac 37 dní v roku, a to len so súhlasom zamestnanca, ktorý by dostal za nadčasy 40-percentný príplatok.
Šesťhodinový pracovný týždeň
V Grécku platí vo všeobecnosti osemhodinový pracovný čas s možnosťou nadčasov. Zákon umožňuje šesťdňový pracovný týždeň, najmä v sezóne v určitých sektoroch, napríklad v turistickom. Aj 13-hodinová zmena už v tamojšej legislatíve podľa AFP zakotvená je, ale iba v prípade práce u dvoch či viacerých zamestnávateľov. Teraz vláda navrhuje takto dlhú zmenu vo výnimočných prípadoch aj pri práci pre jedného zamestnávateľa.
Schvaľovanie tejto reformy, ktorej cieľom je podľa vlády väčšia flexibilita na trhu práce, zatiaľ nemá grécky parlament na programe, napísala AFP s odvolaním sa na tlačové oddelenie parlamentu.
Občasné opatrenie, bráni sa vláda
Návrh zákona, ktorý zatiaľ nebol predložený parlamentu, by umožnil zamestnancom pracovať u toho istého zamestnávateľa 13 hodín denne vo výnimočných prípadoch a za príplatok.
Podobná možnosť dnes existuje, no len vtedy, ak má človek viacero zamestnávateľov. Premiér Kyriakos Mitsotakis tvrdí, že mnohí mladí ľudia už dnes pracujú na dvoch miestach a chcú zarábať viac. „Zaručujeme slobodu voľby pre zamestnávateľa aj zamestnanca. Prečo by to malo byť nesociálne?“ povedal začiatkom mesiaca.
Ministerka práce Niki Kerameus zdôraznila, že opatrenie je „výnimočné“ a „v žiadnom prípade sa nebude plošne uplatňovať“. Podľa nej má byť platné najviac 37 dní v roku, a to len so súhlasom zamestnanca a s príplatkom 40 percent. Hoci ekonomika krajiny po dlhovej kríze rastie a nezamestnanosť klesá, nízke mzdy a vysoké životné náklady zostávajú hlavnými problémami.
Gréci kvôli rastúcim nákladom na bývanie a potraviny stále zaostávajú za inými európskymi krajinami. Minimálna mzda je aktuálne 880 eur mesačne.
Kríza sa môže zopakovať
Grécka ekonomika čelila kríze v rokoch 2009 až 2018, keď vláda výrazne znížila dôchodky, minimálnu mzdu či platy štátnych zamestnancov v rámci úsporných opatrení, ktoré vyžadovali medzinárodní veritelia za finančnú pomoc. Vďaka fiškálnym a ďalším reformám sa zlepšili ekonomické ukazovatele Grécka a tento rok v marci agentúra Moody's zvýšila rating krajiny späť do investičného pásma; predtým bolo Grécko v pásme špekulatívne od roku 2010. Napriek klesajúcej nezamestnanosti a ekonomickému rastu sa však Gréci stretávajú s rastúcimi nákladmi na bývanie či vysokými cenami potravín.
Generálny štrajk v súkromnom a štátnom sektore ochromil Grécko tento rok 9. apríla, keď odbory požadovali rýchlejší rast platov a miezd. Štrajk sa vtedy dotkl aj leteckej prepravy.
Generálny štrajk mali v Grécku aj minulý rok v novembri. Štrajkovali proti nízkym mzdám a vysokým životným nákladom.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"