Poslanci schválili energopomoc takmer pre všetkých. Množstvo bodov presunuli na ďalšiu schôdzu

Poslanci Národnej rady dopoludňajším hlasovaním ukončili 39. schôdzu. Rokovali na nej od 9. septembra. Najbližšie sa poslanci zídu na riadnej schôdzi o necelé dva týždne. Ďalšia schôdza sa začína 14. októbra. Presunuli na ňu viacero bodov programu, medzi nimi opozičné, ale aj koaličné návrhy zákonov.

Až na ďalšej schôdzi sa má napríklad rokovať o vetovanom zákone o tzv. covidových amnestiách, ktorý parlamentu vrátil prezident Peter Pellegrini. Malo sa o ňom rokovať už v júni, vtedy ho presunuli na september. Presúvajú sa opäť opozičné návrhy na odvolanie ministrov aj návrh na vyslovenie nedôvery celej vláde. Tieto návrhy sa presúvajú opakovane, niektoré boli predložené ešte v januári tohto roka.

Ďalších vyše 30 bodov programu presunul parlament na ďalšiu schôdzu v závere rokovania. Na rad sa tak nedostali najmä poslanecké návrhy. Viaceré z nich sa presúvajú opakovane.

Energopomoc je schválená

Poslanci Národnej rady definitívne schválili nový zákon o adresnej energopomoci. O zákone rokovali v skrátenom legislatívnom konaní. Domácnosti tak budú od budúceho roka dostávať adresnú pomoc a ku koncu tohto roka dôjde k ukončeniu doterajšej plošnej kompenzácie nákladov na energie.

„Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť vhodný a primeraný právny a inštitucionálny rámec na poskytovanie pomoci so zvýšenými cenami energií (elektrina, plyn a teplo) energetickým domácnostiam v rozsahu a forme ustanovenej nariadením vlády,“ uviedlo Ministerstvo hospodárstva v dôvodovej správe.

Energopomoc pre obyvateľov bude podľa návrhu poskytovaná prostredníctvom určenia ceny v elektroenergetike, plynárenstve alebo tepelnej energetike a podmienok ich uplatnenia alebo prostredníctvom energopoukážok. O tom, kto má na ňu nárok a v akej forme, bude domácnosti informovať MH elektronicky.

MH získa údaje o domácnostiach na výpočet adresnej energopomoci z nového registra odberných miest. Po výpočte sa tieto informácie automaticky zmažú bez zbytočného odkladu.

Poslanec Krátky s vylúčením nepočítal

Poslanec Národnej rady SR Rastislav Krátky zatiaľ nevie, aká bude jeho politická budúcnosť. Z Hnutia Slovensko odísť nechcel. Uviedol to po tom, ako ho v súvislosti s hlasovaním o novele Ústavy SR vylúčili z poslaneckého klubu Slovensko, Za ľudí, KÚ aj Hnutia Slovensko. Vyhlásil, že považuje za správne, že úpravu podporil, no opätovne sa ospravedlnil, že o svojom postoji včas neinformoval.

So svojím vylúčením nepočítal. Nateraz nevie, aká bude jeho ďalšia politická budúcnosť. Vyjadril sa tiež na otázky o jeho možnom vzdaní sa poslaneckého mandátu, čo mu predtým líder Hnutia Slovensko Igor Matovič odkázal, že by na jeho mieste urobil. Nemyslí si, že by to bol dobrý odkaz spoločnosti, ak by tak urobil za to, že hlasoval podľa svojho svedomia a presvedčenia.

Poslanci akceptovali výhrady prezidenta

Poslanci opätovne schválili zákon o podpore prioritných okresov, vyhoveli pritom pripomienkam prezidenta SR Petra Pellegriniho. Ten v júni zákon nepodpísal a vrátil ho na opätovné prerokovanie Národnej rade.

Problémom boli „prílepky“, ktoré môžu byť podľa neho v rozpore s Ústavou SR. Hlava štátu ich navrhla zo zákona vypustiť, s čím poslanci súhlasili.

Pripomienka hlavy štátu sa netýkala samotnej zmeny v systéme posudzovania prioritných okresov, ktorým štát oprávnene venuje zvýšenú pozornosť, ale takzvaného prílepku k tomuto zákonu, ktorým sa novelizovali zákon o obecnom zriadení a zákon o katastri nehnuteľností. Kancelária prezidenta SR v júni uviedla, že predmetné články sú podľa jej odborného stanoviska pravdepodobne v rozpore s ústavou, a preto ich prezident navrhol zo schváleného zákona o podpore prioritných okresov vypustiť.

Zákaz energetických nápojov deťom neprešiel

Skupina opozičných poslancov Národnej rady neuspela s návrhom na zákaz predaja energetických nápojov osobám mladším ako 15 rokov. Parlament totiž odmietol ich novelu zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorá mala danú zmenu priniesť.

„Vzhľadom na vedecky preukázaný výskyt zdravotných komplikácií u detí a mladistvých súvisiaci s konzumáciu nápojov s vysokým obsahom kofeínu a iných látok s obdobnými účinkami, ako aj vzhľadom na zvýšené riziko vzniku závislostí sme navrhovali zákaz predaja nápojov s obsahom kofeínu, taurínu alebo draslíka nad vymedzený limit osobám do 15 rokov veku,“ ozrejmili.

Poukazovali pri tom na viaceré zdravotné riziká spojené s konzumáciou energetických nápojov. Zároveň pripomínali, že zákaz predaja energetických nápojov platí vo viacerých európskych krajinách.

Daňový bonus na manželstvo sa nezavedie

Nový mechanizmus podpory manželských zväzkov vo forme daňového bonusu na manželstvo sa nezavedie. Národná rada v stredu neposunula do druhého čítania návrh novely zákona o dani z príjmov, ktorý predložil Richard Vašečka (Hnutie Slovensko, Za ľudí, KÚ).

Navrhovaný daňový bonus mal byť poskytovaný od okamihu uzavretia manželstva a nárok na jeho uplatnenie by zanikol spolu so zánikom manželstva. Jeho výška sa mala postupne zvyšovať podľa dĺžky trvania manželstva. V prvých desiatich rokoch mal dosiahnuť sumu 30 eur mesačne, od desiateho do dvadsiateho roku by sa zvýšil na 60 eur a po dosiahnutí dvadsiateho roku manželstva by dosiahol maximálnu výšku 90 eur mesačne.

Firmy neuznajú daňové výdavky na cudzie škôlky

Firmy si nebudú môcť ani v budúcnosti zaradiť medzi daňovo uznateľné výdavky na materskú školu alebo jasle, ktoré sú prevádzkované iným subjektom, nielen ich vlastné. Navrhovali to opoziční poslanci Národnej rady Vladimíra Marcinková a Vladimír Ledecký (obidvaja SaS) v novele zákona o dani z príjmov. Ich návrh však parlament v stredu neposunul do druhého čítania.

Cieľom bolo zjednodušenie možnosti umiestňovania detí zamestnancov do firemných materských škôl a jaslí. V súčasnosti si môžu zamestnávatelia evidovať ako daňovo uznateľné len tie výdavky, ktoré im vznikli v súvislosti s prevádzkou vlastných zariadení starostlivosti o deti. Novelizácia zákona z roku 2023 mala podľa predkladateľov pozitívny vplyv na zamestnávateľov a motivovala ich tieto zariadenia zakladať.

Ošetrovné na blízku osobu sa nerozšíri

Ľudia, ktorí sa starajú o chorú blízku osobu a žijú s ňou v jednej domácnosti, no nie sú v manželskom zväzku, nebudú mať nárok na ošetrovné. Poslanci Národnej rady SR v stredu neposunuli do druhého čítania návrh novely zákona o sociálnom poistení z dielne poslancov opozičnej SaS.

„Skutočnosť, že ošetrovné je v súčasnosti možné poberať len na členov rodiny, výrazne znevýhodňuje osoby, ktoré síce žijú spoločne v jednej domácnosti, ale vychádzajúc zo zákona nespĺňajú podmienky definície rodiny,“ uviedli predkladatelia v dôvodovej správe s tým, že na tento problém upozornila vlani aj komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská vo svojej výročnej správe o činnosti za rok 2024.

Poslanecké návrhy opozície neprešli

Poslanci Národnej rady Vladimíra Marcinková a Vladimír Ledecký (obaja SaS) v stredu neuspeli s návrhmi týkajúcimi sa oblasti zdravotníctva. Parlament neposunul do druhého čítania novelu zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia ani novelu zákona o reklame z ich dielne.

Prvá úprava mala za cieľ oslobodiť sprievodcov detí do 12 rokov od úhrady poplatkov za sprievod v nemocnici. Potrebu zmeny predkladatelia odôvodňovali poznatkami z aplikačnej praxe a štandardami poskytovania starostlivosti v krajinách Európskej únie.

Druhou novelou chceli poslanci sprísniť reklamu propagujúcu zdravotné výkony. Navrhovali v nej okrem iného, aby reklama bola prípustná iba pri propagácii zdravotných výkonov, ktoré sú uvedené v zozname výkonov, sú schválené príslušným orgánom SR či Európskou liekovou agentúrou alebo ich odporúča Slovenská lekárska spoločnosť či jej organizačné zložky vo verejne dostupnom stanovisku a zároveň obsahuje iba vedecky overené a vecne správne údaje.

Branná povinnosť po dovŕšení 18 rokov

Veková hranica na dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti sa zníži. Po novom si ju bude môcť občan dobrovoľne prevziať od dňa nasledujúceho po dni, v ktorom dovŕši 18 rokov. Poslanci Národnej rady totiž v stredu schválili novelu zákona o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti SR v oblasti obrany a bezpečnosti a o brannej povinnosti. Urobili tak cez pozmeňujúci návrh k zákonu o adresnej energopomoci.

„Občan, ktorému nevznikla branná povinnosť, môže dobrovoľne prevziať brannú povinnosť od dňa nasledujúceho po dni, v ktorom dovŕši 18 rokov veku, ak má trvalý pobyt na území SR. O povolení rozhoduje okresný úrad v sídle kraja na základe písomnej žiadosti občana,“ uvádza sa v legislatíve. Cieľom úpravy je umožniť vstup do Národných obranných síl po dovŕšení 18 rokov. Dosiaľ mohli občania podľa aktuálne platnej legislatívy brannú povinnosť dobrovoľne prevziať od začiatku roka, v ktorom dovŕšili 19 rokov.

Envirorezort poverí organizáciu uzatváraním skládok

Uzatvorenie, rekultiváciu a následné monitorovanie skládok odpadov bude po novom zabezpečovať organizácia poverená Ministerstvom životného prostredia. Náklady na tieto procesy sa budú hradiť z účelovej finančnej rezervy, ktorú vytváral prevádzkovateľ skládky odpadov počas jej prevádzky.

Súčasťou novej legislatívy sú zmeny týkajúce sa najmä účelovej finančnej rezervy na uzatvorenie, rekultiváciu či monitoring skládky. Namiesto doterajších piatich percent bude prevádzkovateľ skládky skladať osem percent rozpočtových nákladov.

„Cieľom navrhovanej úpravy je, aby prevádzkovateľ skládky odpadov mal v čase uzatvárania skládky odpadov alebo jej časti dostatok finančných prostriedkov, prípadne, aby bola vytvorená vyššia účelová finančná rezerva v čase, ak prevádzkovateľ skládky odpadov prestane plniť povinnosti prevádzkovateľa,“ skonštatovalo ministerstvo.

Poslanci zamietli návrh k zahraničnej politike

Poslanci Národnej rady odmietli prijať uznesenie k zahraničnopolitickej orientácii Slovenskej republiky. Do parlamentu ho predložili opoziční poslanci z PS, SaS a KDH. Chceli dosiahnuť, aby parlament potvrdil, že pre Slovensko je životným priestorom NATO a EÚ. Vyzvať chceli tiež na spoluprácu s našimi najbližšími partnermi.

V uznesení chcela tiež opozícia deklarovať, že Slovensko je spoľahlivý a čitateľný spojenec. Navrhovali aj to, aby NR SR vyhlásila, že „kroky politikov vedúce k medzinárodnej izolácii SR, narúšaniu dobrých vzťahov so susedmi a zhoršovaniu pozície SR v rámci EÚ výrazne poškodzujú záujmy jej občanov“.

Parlament mal tiež potvrdiť, že suverénna zahraničná politika SR musí byť v súlade s medzinárodnými záväzkami SR voči našim spojencom.

Poslanci odmietli podporu protiruských sankcií

Poslanci Národnej rady neschválili uznesenie, ktoré malo zrušiť Uznesenie NR SR o odmietnutí sankčnej politiky a obchodných obmedzení voči Ruskej federácii a ochrane ekonomických a energetických záujmov SR z júna tohto roka. Návrh predložila skupina opozičných zákonodarcov.

Z pôvodného uznesenia prijatého v júni vyplýva, že členovia vlády by nemali v medzinárodných organizáciách hlasovať za prijatie nových sankcií a obchodných obmedzení voči Ruskej federácii. Zároveň majú aktívne presadzovať opatrenia na stabilizáciu energetického trhu, elimináciu cenovej volatility a ochranu strategických záujmov slovenského hospodárstva.

Poslanci zároveň odmietli aj uznesenie NR SR k stanovisku Slovenskej republiky k sankčnej politike Európskej únie voči Ruskej federácii, ktoré rovnako predložila opozícia.

Obecná polícia bude výhradne pre Slovákov

Príslušníkom obecnej polície by po novom mohol byť výlučne štátny občan SR. Vyplýva to z novely zákona o obecnej polícii, ktorú Národná rada v stredu posunula do druhého čítania. Stojí za ňou skupina poslancov za koaličnú SNS. Úpravu odôvodňuje posilnením bezpečnosti obyvateľov a upevnením dôvery v obecné polície.

Okrem občianstva by príslušník obecnej polície po zmene legislatívy musel spĺňať i podmienky bezúhonnosti, veku nad 21 rokov a telesnej, duševnej a odbornej spôsobilosti, ktoré už v súčasnosti definuje zákon. Príslušník obecnej polície, ktorý by po zmene zákona už nespĺňal podmienky, by vo funkcii mohol zotrvať do 31. decembra 2026.

Vyrovnávacie opatrenia na školách sa nezavedú

Na stredných školách a vysokých školách sa nezavedú tzv. dočasné vyrovnávacie opatrenia. Navrhovali to opozičné poslankyne z PS. Viesť mali podľa nich k odstráneniu znevýhodnení na základe rasového alebo etnického pôvodu, rodu, pohlavia, veku či zdravotného postihnutia. Návrh legislatívy však v stredu parlament odmietol.

Poslankyne argumentovali, že v praxi by mohol návrh priniesť zavádzanie nových programov vrátane kvót pre študentov z marginalizovaných komunít, ako Rómovia, dievčatá a ženy uchádzajúce sa o technické odbory či osoby s „intersekcionálnym znevýhodnením“.

Pozrite si reportáž o schválení konsolidačného balíka z 25. septembra 2025: