Zatiaľ čo Rusko financuje vojnu, školy sa rozpadajú. Deti často nemajú ani funkčné toalety, chodia do vedra
Každá štvrtá škola v Rusku potrebuje rozsiahlu rekonštrukciu a mnohým chýba základné vybavenie, ako je tečúca voda, ústredné kúrenie či kanalizácia. Téma stavu ruských vzdelávacích zariadení sa dostala do centra pozornosti po tom, čo sa za posledný mesiac v krajine čiastočne zrútili dve školské budovy.
V polovici septembra sa vo Vladivostoku prepadla strecha, ktorá zranila 12-ročného chlapca. V Tatársku na Sibíri sa cez víkend zrútila tretina školy, našťastie bez prítomnosti detí. Obe budovy pritom pred začiatkom školského roka prešli stavebnou inšpekciou, ktorá ich označila za vyhovujúce. Píše o tom český portál iDNES.cz.
Roky zanedbávania a márne sťažnosti
Škola v Tatársku, ktorá stojí v Novosibirskej oblasti od roku 1937, prešla len menšími opravami. Väčšia rekonštrukcia sa nikdy neuskutočnila. Zamestnanci upozorňovali, že budova chátrala celé desaťročia. Rodičia tvrdia, že sa so sťažnosťami obracali na riaditeľa, no odpovede sa nedočkali.
Podľa portálu 7x7 sa v posledných dvoch rokoch v Rusku zrútili steny, strechy alebo stropy najmenej na 31 školách. Všetky prešli každoročnými bezpečnostnými kontrolami.
„Riaditelia škôl, ktorí presadzujú opravy budov, môžu čeliť následkom. Komisie, ktoré vykonávajú inšpekcie pred každým školským rokom, často prehliadajú problémy a tlačia na riaditeľov, aby ich správy schválili, inak budú mať problémy,“ uviedol riaditeľ inej školy v Novosibirskej oblasti.
Ako vnímate stav ruských škôl v kontraste s miliardovými výdavkami na vojnu?
Bez kúrenia, vody aj toaliet
Podľa investigatívneho projektu Byť presní si vlani rozsiahlu rekonštrukciu vyžadovala takmer štvrtina ruských škôl. Najviac ich bolo v Murmanskej a Kirovskej oblasti či v Karélii.
Problémy sú aj so základnou infraštruktúrou – päť percent škôl nemalo ústredné kúrenie ani tečúcu vodu, šesť percent bolo bez kanalizácie.
V niektorých regiónoch boli čísla oveľa vyššie: polovica škôl v Tuve a 41 percent v Dagestane nemalo kanalizáciu. V Tuve chýbalo kúrenie takmer 70 percentám škôl, v Kalmycku a Ingušsku približne tretine.
Špeciálnu pozornosť vyvolala škola v karelskom meste Voloma, kde na toaletách rok a pol netiekla voda a žiaci museli chodiť vykonať potrebu do vedra. Tečúca voda bola obnovená až v septembri tohto roku.
Podľa 7x7 je väčšina škôl v obecnom vlastníctve a miestne samosprávy často nemajú dostatok peňazí na ich údržbu. Úrady vlani označili 510 škôl za nebezpečné alebo stavebne nevhodné.
Väznice namiesto škôl. Kremeľ naleje stovky miliárd do „gulagového systému“, na vzdelanie pôjdu len drobné
Protesty rodičov priniesli výsledok
K oprave sa podarilo prinútiť úrady v dagestanskej obci Oktyabrskoje, kde obyvatelia viackrát demonštrovali proti chátrajúcej budove základnej školy. Tá sídlila v bývalých kasárňach pre nemeckých vojnových zajatcov. Pred dvoma rokmi tam rozpadajúci sa strop podopierali drevené trámy, ktoré zabezpečili rodičia. Nakoniec úrady vyhlásili budovu za nebezpečnú a zabezpečili jej opravu.
Peniaze na vojnu, nie na školy
Zatiaľ čo Moskva investuje miliardy rubľov do vojny na Ukrajine, školská infraštruktúra zostáva bokom. Prioritou Kremľa je naopak prepisovanie osnov, kam po začiatku invázie pribudla vlastenecká výchova či upravené učebnice dejepisu.
Moskva systematicky pripravuje nové generácie oddaných bojovníkov budúcich konfliktov a obnovuje indoktrináciu mládeže v sovietskom štýle. Ideológovia hovoria o „večnej vojne“ so Západom.
Získať si srdcia a mysle mladých sa stalo jednou z hlavných priorít. V máji 2022, tri mesiace po začiatku invázie, prezident Vladimir Putin založil hnutie po vzore sovietskeho pioniera.
VIDEO: Indoktrinácia a „tradičné hodnoty“. Ruské dievčatko v škôlke hrá matku, ktorá oplakáva padlého syna na Ukrajine