Moldavsko rozhoduje o budúcnosti. Proeurópska strana Sanduovej vedie, proruský blok výrazne stráca

Po sčítaní väčšiny hlasov má v Moldavsku navrch proeurópska strana PAS. Proruský blok výrazne zaostáva, rozhodnú však aj hlasy diaspóry.

PAS vedie po sčítaní 70 percent hlasov

Po spočítaní 70 percent hlasov v moldavských parlamentných voľbách vedie proeurópska Strana akcie a solidarity (PAS) so ziskom 44 percent.

(PAS je zároveň stranou, ktorú založila prezidentka Maia Sanduová, dnes ju však vedie Igor Grosu, pozn. red.)

Opozičný proruský Vlastenecký blok komunistických a socialistických strán od voličov získal 28 percent, píše agentúra Reuters s odvolaním sa na ústrednú volebnú komisiu.

Foto: SITA/AP Moldavská prezidentka Maia Sanduová opúšťa volebnú miestnosť po odovzdaní hlasu.

Hlasovanie je vnímané ako voľba medzi integráciou krajiny do Európskej únie a návratom do sféry vplyvu Moskvy.

Účasť a ďalší postup po voľbách

Volebné miestnosti sa zatvorili v nedeľu (28. septembra) o 20:00 SELČ a podľa ústrednej volebnej komisie sa k volebným urnám dostavilo asi 52 percent oprávnených voličov, píše agentúra AP.

Tí určia nové obsadenie 101-členného parlamentu. Analytici očakávali tesný výsledok medzi dvoma stranami. Po spočítaní hlasov prezidentka Maia Sanduová vymenuje premiéra, ktorý zvyčajne pochádza z víťaznej strany alebo bloku.

Ten sa pokúsi zostaviť novú vládu. Navrhovanú vládu potom musí schváliť parlament.

Foto: SITA/AP Igor Grosu, predseda moldavského parlamentu a líder proeurópskej Strany akcie a solidarity.

Silný vplyv diaspóry

Očakáva sa, že dôležitú úlohu vo voľbách bude mať veľká moldavská diaspóra. Vlani, v druhom kole prezidentských volieb, ktoré bolo rovnako vnímané ako voľba medzi Východom a Západom, odovzdalo hlasy v zahraničí rekordných 327.000 voličov.

Z nich 82 percent podporilo Sanduovú, čo jej nakoniec zabezpečilo znovuzvolenie.

Spory o zasahovanie Moskvy

Súčasná prozápadná vláda opakovane Moskvu obviňuje zo zasahovania do vnútorných záležitostí, z dezinformačných kampaní v snahe zvrhnúť vládu a zo zasahovania do volieb. Moskva tieto obvinenia odmieta.

Foto: SITA/AP Bývalý moldavský prezident Igor Dodon, líder Proruskému vlasteneckému volebnému bloku (BEP).

Moldavsko a problém Podnesterska

Moldavsko, kde žije približne 2,5 milióna obyvateľov, patrí k najchudobnejším štátom v Európe. Nezávislosť od Sovietskeho zväzu vyhlásilo v auguste 1991 a od začiatku nezávislosti musí riešiť otázku ruskojazyčnej a Moskvou podporovanej, avšak medzinárodne neuznanej Podnesterskej republiky.

Tá sa odtrhla od Moldavska na začiatku 90. rokov, keď separatistov aktívne podporili ruskí vojaci. Rusko v regióne udržiava vojenský zbor, ktorý označuje za mierovú misiu.

Písali sme

Moldavsko volí medzi Východom a Západom. Nedeľné voľby môžu určiť jeho budúcnosť v EÚ či pri Rusku