Putinov režim je závislejší od vojny než kedykoľvek predtým, tvrdia analytici. Z masovej mobilizácie má však strach

Podľa Martina Laryša z Inštitútu medzinárodných štúdií sa režim ruského prezidenta Vladimira Putina posúva smerom k totalitným prvkom a čoraz viac zasahuje do súkromného života občanov. Pavel Havlíček z Asociácie pre medzinárodné vzťahy však poukazuje na to, že zatiaľ nie je možné hovoriť o totalitnom režime, pretože ruská spoločnosť nie je úplne jednotná a režim musí v niektorých ohľadoch manévrovať.

Čítajte viac

Zelenskyj: Stačí jedna vec, aby sa Putin posadil za stôl. Trumpa požiadal o strely Tomahawk, Biely dom to zváži

Totalita to ešte nie je

„Režim nepochybne uvažuje týmto smerom a chce ísť ďalej, ale spoločnosť, v ktorej sa určite posilnila podpora Putinovej vízie budúcnosti, zďaleka nie je jednotná vo svojom prístupe k budúcnosti,“ povedal Havlíček. Práve preto sa Putin bojí opäť vyhlásiť masovú mobilizáciu alebo žiadať od spoločnosti ďalšie ústupky. Laryš dodal, že v minulosti režimu stačilo, že väčšina spoločnosti bola apolitická a pasívna, ale dnes sa od občanov očakáva, že budú aktívne preukazovať svoju lojalitu.

Podľa Laryša sa režim Vladimira Putina stal agresívnejším, paranoidnejším, represívnejším a oveľa viac militarizovaným od februára 2022, kedy začala invázia na Ukrajinu. Dodal, že vojna slúži ako katalyzátor a ospravedlnenie pre Kremeľ, aby tvrdšie zasiahol proti opozícii a vybudoval ideologický rámec pre štát. Havlíček uviedol, že režim sa zásadným spôsobom zmenil a po počiatočných turbulenciách tiež posilňuje svoju kontrolu nad verejným životom, spoločnosťou a celkovým dianím v krajine.

Ukrajina je kľúčová

Obaja analytici zdôrazňujú, že vojna na Ukrajine je kľúčovým legitimizujúcim nástrojom režimu. „Je prezentovaná ako obranný a civilizačný boj, v ktorom sa Rusko údajne bráni proti vonkajším nepriateľom a chráni tradičné hodnoty pred dekadentným Západom,“ povedal Laryš. Podľa Havlíčka porážka vo vojne predstavuje existenciálnu hrozbu pre samotného Putina a prežitie režimu.

Podľa Laryša sa priestor pre pluralitu názorov dramaticky zúžil. „Je možné kritizovať armádu za to, že nie je dostatočne efektívna alebo brutálna, ale nie je možné spochybňovať samotnú vojnu, jej legitimitu alebo sa vyjadrovať proti Kremľu. S vojnou na Ukrajine vznikol neformálny zoznam tabuizovaných tém a jeho nedodržanie znamená okamžité represie,“ dodal. Podľa neho opozícia v Rusku po smrti Alexeja Navalného prakticky prestala existovať, pričom zostávajúce opozičné sily pôsobia hlavne v exile a strácajú kontakt s realitou v krajine.

Pozrite si reportáž o Putinovom postoji k zahraničným vojskám na Ukrajine: