Slovenská ústava prešla desiatkami zásahov. Od priamej voľby prezidenta až po zrušenie Mečiarových amnestií

Vytiahli ju vždy, keď sa im to hodilo. Slovenská ústava patrí medzi najmenej chránené v Európe. Politici sa ju pokúsili zmeniť už 175-krát. Dvadsať úprav presadil parlament a jednu Ústavný súd.

Prešla množstvom zásadných zmien

Ústava Slovenskej republiky tak prešla množstvom zásadných zmien, ktoré ovplyvnili fungovanie štátu, mocenské právomoci aj každodenný život občanov. Každá z týchto úprav reflektovala aktuálne politické, spoločenské či ekonomické potreby krajiny.

Čítajte viac

Ficovu „ústavnú hrádzu proti progresivizmu“ schválil parlament. Podporila ju aj časť matovičovcov a väčšina klubu KDH

Chronológia zmien Ústavy SR

14. januára 1999 sa rozhodol parlament, že prezidenta budú voliť občania priamo, každých päť rokov. Zmenili sa aj jeho právomoci, čo posilnilo význam prezidentského úradu.

23. februára 2001 Slovensko prijalo zmeny v ústave, ktoré mu umožnili vstúpiť do Európskej únie a NATO – kľúčový krok pre bezpečnosť a zahraničnú politiku krajiny.

14. mája 2004 parlament rozhodol, že poslanec Európskeho parlamentu nemôže byť zároveň poslancom slovenského parlamentu, čím sa zabránilo konfliktom záujmov.

16. marca 2006 poslanci prišli o imunitu pri priestupkoch pod vplyvom alkoholu alebo drog.

Čítajte viac

Hrozbou nie je inakosť a stavba nezmyselných hrádzí nás od seba vzďaľuje. Čaputová novelu ústavy zavrhla

4. marca 2010 sa vládnuce strany spojili s opozíciou a schválili zákon o pôvode majetku, čím sa zvýšila transparentnosť verejného života.

26. júla 2012 sa zrušila trestná imunita poslancov úplne – od tej chvíle mohli byť trestne stíhaní ako každý občan.

4. júna 2014 sudcovia stratili trestnú imunitu a museli prejsť preverovaním spôsobilosti.

2. februára 2017 rozhodlo, že voľby do VÚC a komunálne voľby sa od roku 2022 budú konať v jeden deň spoločne.

30. marca 2017 parlament získal právomoc rušiť amnestie a milosti prezidenta, čo umožnilo zrušiť aj kontroverzné Mečiarove amnestie.

28. marca 2019 zákonom sa zafixovalo, že dôchodkový vek nesmie presiahnuť 64 rokov, čo prinieslo jasnejšiu perspektívu pre odchod do dôchodku.