Polostrov strachu a neustálej kontroly. Krym pod ruskou vlajkou je miestom, kde „nikdy neviete, kto vás sleduje“
Ľudskoprávny aktivista, ktorý vystupuje pod pseudonymom Arťom, utiekol len nedávno z Krymu. V rozhovore pre Seznam Zprávy opísal systematické obmedzovanie slobody, zastrašovanie obyvateľstva, represie voči novinárom a manipulované súdy. Varuje aj pred tým, že znovuzačlenenie Krymu pod ukrajinskú kontrolu bude nesmierne náročné.
Slobody mizli jedna po druhej
Arťom zostal na polostrove aj po roku 2014, keď ho obsadilo Rusko. „Dlho som netušil, že v byte hneď vedľa mňa žijú veľkí podporovatelia Ukrajiny,“ spomína pre český portál. Celé roky sledoval, ako sa obmedzovala sloboda slova aj zhromažďovania.
Napokon musel Krym opustiť až po deviatich rokoch okupácie, keď sa oňho začala zaujímať ruská FSB. „Najskôr to bol šok, dnes je to každodenný život,“ hovorí o postupnom útlaku.
Pripomenul aj prípad, keď úrady odmietli vpustiť na Krym lídra krymskotatarského národa Mustafu Džemileva. Na hranici sa zhromaždilo vyše tisíc ľudí, ktorým policajti v maskách mierili na hlavy a vyzývali ich, aby okamžite odišli.
Po odchode nezávislých novinárov vznikla občianska žurnalistika. „Ľudia ani nevedeli, ako držať kameru, často si ani neuvedomovali, že už vysielajú,“ spomína Arťom. Z amatérskych pokusov sa však časom vyvinula profesionálna činnosť, ktorá funguje dodnes vo forme podcastov či spolupráce so zahraničnými médiami. Podľa aktivistu ju ruská správa považuje za hrozbu – vo väzniciach je dnes 16 občianskych novinárov.
Zastrašovanie, zmanipulované procesy a represie voči ženám
Podľa Arťoma stačí na Kryme málo, aby človek čelil brutálnemu zásahu. „Stačí, aby niekto povedal sláva Ukrajine alebo to napísal na sociálne siete. Do bytu mu vtrhne 10 až 15 ozbrojených ľudí v maskách, zbijú ho a prinútia natočiť video s ospravedlnením,“ opisuje.
Následne prichádza pokuta alebo väzenie, čo môže viesť k strate zamestnania a ďalším problémom. Spravodlivosť je podľa Arťoma ilúziou: „Rusko si priviezlo vlastných sudcov a zaviedlo svoju legislatívu. Obvineným nedávajú priestor na vyjadrenie alebo obhajobu. Stačí razítko ‚vinný‘ a proces je za pár minút hotový.“
S plnohodnotnou inváziou na Ukrajinu sa represie ešte zintenzívnili. „Dramaticky narástol počet ľudí odsúdených za vlastizradu. Od začiatku okupácie do začiatku vojny boli len dva prípady, dnes ich je už 58,“ vysvetľuje aktivista.
Represie sa často zameriavajú aj na ženy. „Ukazuje sa, že už nezáleží na tom, či ide o ženu alebo muža, či má deti alebo či sa dokáže brániť. Cieľom je poslať jasný signál všetkým obyvateľom. A to ten, že nikto nie je v bezpečí,“ hovorí Arťom. Ako príklad uvádza kolegyňu odsúdenú na 16 rokov väzenia, ktorá má už 66 rokov.
Pod tlakom sú aj nezávislí advokáti. „FSB vyhlásila, že platia zákony vojny a nezávislá advokácia tu nemá miesto. Mnohých vypočúvali, zatkli a zbavili licencií,“ dodáva.
Propaganda od škôl až po kultúru
Rusko podľa Arťoma preváža na Krym civilistov z okupovaných území, ktorých drží v izolácii a často bez kontaktu s rodinou či advokátom.
Okrem toho posilňuje propagandu. „Na začiatku sa obmedzovala len na televíziu, postupne prenikla do škôl, kultúry a verejného priestoru. Deti od prvej triedy spievajú ruskú hymnu, majú hodiny propagandy a neustále sa im opakuje, že Krym je súčasť Ruska,“ hovorí aktivista.
Mnohí obyvatelia tieto vplyvy prijali, iní musia mlčať zo strachu pred provokatérmi FSB.
Na otázku, ako ťažké bude znovuzačlenenie Krymu, odpovedá: „Spoločnosť je desať rokov systematicky ovplyvňovaná propagandou. Reintegrácia nebude otázkou rokov, ale desaťročí. Ukrajinská armáda si je toho vedomá, no nie je to neriešiteľné.“
Podľa neho bude kľúčové obnovovať dôveru, slobodu a kontakt so svetom. „Je to dlhý proces, ale je možný,“ uzatvára.
Európska komisia predstavila 19. balík protiruských sankcií. Celú reportáž aj s vyjadrením Ursuly von der Leyenovej si môžete pozrieť nižšie:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"