Slovensko nepozvali k rokovaniam o dronoch. Plevíková tvrdí, že nejde o problém, Škripek vidí dôsledok Ficovej politiky
V relácii Téma dňa na ta3 diskutovali poslankyňa Zuzana Plevíková (Smer-SD) a poslanec Branislav Škripek (KDH) o tom, že Slovensko a Maďarsko neboli prizvané na piatkové rokovania o výstavbe „múru proti dronom“ na východnej hranici EÚ. Témou boli aj konsolidačné opatrenia a protesty v slovenských mestách.
Plevíková odmietla tvrdenia opozície, že Slovensko je izolované a nechránené. Podľa nej ide len o iniciatívu krajín, ktoré priamo čelili narušeniu vzdušného priestoru ruskými dronmi.
„Keď vidím aj našu dnešnú opozíciu a médiá, že sa ihneď chytili, že nebudeme na tej videokonferencii s niektorými členskými štátmi, tak tu začali vôbec plašiť obyvateľov, že Slovensko je nejako izolované, že nemá žiadnu obranu, nebude sa vedieť obrániť. Ako by sa na nás už rútila tretia svetová vojna,“ vyhlásila.
Zdôraznila, že rokovanie je len v počiatočnej fáze a Slovensko z neho nikto nevylučuje: „Bolo by úplne nezmyselné, že by rokovali o nejakom múre proti dronom a vynechali by Slovensko a Maďarsko. Tak si predstavte, že bol by nejaký taký múr, nejaká takáto protivzdušná obrana a bolo by tu nejaké vzduchoprázdno, nejaká diera. Samozrejme, keby som bola iba hypoteticky na druhej strane, tak by som začala útok cez Slovensko a Maďarsko.“
Ako kľúčový argument uviedla aktiváciu článku 4 NATO, ktorý podľa nej garantuje, že sa téma rieši na úrovni všetkých členských štátov Aliancie. „Aktivoval sa článok 4 NATO. To znamená, že prebiehajú rokovania všetkých členských štátov. A to je alfa a omega,“ zdôraznila.
Škripek: Je to hanba a signál nedôvery k premiérovi
Branislav Škripek vníma nepozvanie Slovenska na rokovania ako vážny problém a hanbu.
„Ja som pocítil zahanbenie, že naše krajiny boli vynechané. My sme tiež predsa v skupine krajín, ktorých sa aj vojna na Ukrajine veľmi konkrétne týka. Keby tak dopadli nejaké drony na východné dediny na Slovensku, tak by sme cítili až veľký strach,“ povedal.
Podľa neho to vysiela jednoznačný signál nedôvery zo strany partnerov.
Škripek pripomenul aj Ficovu cestu do Moskvy, ktorá podľa neho spochybnila dôveryhodnosť Slovenska. „Náš premiér z ničoho nič pred zrakom celého Slovenska odcestoval vo vianočný týždeň do Moskvy. To nebolo ani oznámené. Nevedeli sme, ako tam išiel a zrazu sa stretne dva dni pred Vianocami s ruským prezidentom,“ kritizoval.
Kto môže za konsolidáciu?
Druhou témou diskusie bola konsolidácia verejných financií. Plevíková obviňovala predchádzajúce vlády z toho, že Slovensko dostali do súčasného stavu.
„Musím tu spomenúť, že vďaka Igorovi Matovičovi, Eduardovi Hegerovi, Ľudovítovi Ódorovi, Branislavovi Gröhlingovi, Štefanovi Kiššovi a Júliusovi Jakabovi, sme dostali verejné financie v dezolátnom stave. Presne vďaka tomuto stále konsolidujeme,“ vyhlásila.
Zároveň zdôraznila, že vláda neplánuje siahať na sociálne opatrenia. „Nezrušili sme ani 13. dôchodky. Nezvýšili sme sadzby DPH na potraviny, knihy, lieky, zdravotnícke pomôcky, ubytovanie, gastro a tak ďalej. Nerušíme sociálne dávky, neznižujeme sociálny štandard pre ľudí. Nebudeme rušiť vlaky a obedy zadarmo,“ ubezpečila.
Škripek naopak tvrdí, že vláda konsolidáciu zle nastavila. „Táto vláda berie peniaze rodinám, živnostníkom, zamestnávateľom a nešetrí na sebe. Toto sú naše argumenty,“ vyhlásil.
Predstavil aj návrhy KDH, ako by sa podľa nich dalo šetriť: „KDH už v septembri predstavilo, že 10 % menej zamestnancov na štáte by znamenalo úsporu 1 miliardy. Ďalších 10 % na úsporách ministerstiev na prevádzkach a budovách by ušetrilo 750 miliónov. Predaj majetku štátu by mohol priniesť 200 miliónov. Zvýšenie odvodov z hazardu minimálne 70 miliónov a lepší výber DPH až 900 miliónov eur. Spolu je to takmer 3 miliardy,“ vymenoval.
Ľudia v uliciach
V debate rezonovali aj utorkové protesty opozície proti konsolidácii. Plevíková ich označila za politicky motivované.
„Sú zvolávané protesty, nazvali to, že proti ožobračovaniu a teda proti konsolidácii, za čo vlastne aj samotná opozícia je, aby sa konsolidovalo celé dva roky. Takže je to také protichodné,“ povedala. Dodala, že opozícia využíva protesty na zakrývanie vlastných káuz.
Škripek však protesty považuje za oprávnené. „Ľudia prišli, pretože sú nespokojní. Nespokojný občan znamená nepokojná ulica. Nepokojná ulica znamená zlá nálada v celom kraji. Títo ľudia tu nie sú náhodou a jednoducho sú tu, pretože sú znepokojení. To treba brať na vedomie a ja si myslím, že vláda robí zle, ak to na vedomie neberie,“ zdôraznil.
V závere diskusie sa otvorila téma avizovaného generálneho štrajku a nadchádzajúceho 17. novembra.
Plevíková sa kriticky vyjadrila k opozícii. „Je pre mňa úsmevné, že vlastne SaS sa tu pokúšala urobiť atmosféru, že ide organizovať generálny štrajk a v podstate aj so stranou Demokrati. Ešte vtipnejšie je, že zrovna tí, ktorí protestujúcim nadávali do opíc a dezolátov, teraz chcú vyzývať ľudí, aby sa pripojili k politickému protestu,“ uviedla.
Škripek podobne tvrdí, že generálny štrajk nemajú vyhlasovať politici. „Súhlasím s tým, že generálny štrajk nemôže vyhlásiť politik na pódiu. Na to tu nie sú. To by tu každý politik vyvolával generálny štrajk raz za čas,“ povedal.
Na margo 17. novembra dodal, že premiér Fico posiela nebezpečný signál. „Náš pán premiér jednoducho vyhlásil, že toto nemá byť ani deň pracovného pokoja. To je silný odkaz, kedy nám premiér odkáže, že tento deň má byť takmer všedným dňom, ale my sme získali slobodu 17. novembra. To v žiadnom prípade nemôžeme definovať slovami: ani sme si nevšimli,“ zdôraznil Škripek.
Pozrite si kompletnú epizódu relácie Téma dňa so Zuzanou Plevíkovou a Branislavom Škripekom:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"