FOTO: V bratislavskej ZOO sa objavilo črevo. Netradičná socha baví aj poburuje Slovákov

Jej prítomnosť v bratislavskej zoologickej záhrade okomentovali na facebookovej stránke Bratislava očami Bratislavčana. Pod fotografiou sochy zanechalo komentár vyše 900 používateľov.

Kritika aj humor

„Tak medveď tam chudák žije v stoke, a v ZOO pribudne črevo s konečníkom,“ píše jedna z nich. „To je presne to, čo mi v bratislavskej ZOO vždy chýbalo,“ pridáva sa ironicky ďalší.

Iná používateľka približuje, ako to vyzerá v zoologickej na druhej strane Slovenska. „My máme v Spišskej Novej Vsi v ZOO sochu slona a okolo nasadené kvety. Asi to bolo vytvorené v spolupráci s tvorcami s estetickým cítenim, lebo deti sa pri nej rady fotia. Čo robia deti pri vašej soche?“ spytuje sa.

„Dúfam, že z toho spravia interaktívny priestorotvorný akustický prvok: z tej strany, ako trčí apendix sa do toho fúkne a na opačnom konci to zatrúbi,“ navrhol ďalší používateľ. Niektoré komentáre nabrali aj politický rozmer - viaceré z nich volali po tom, aby umelecké dielo autori preniesli pred úrad vlády či parlament.

Upozorňuje na dôležitú časť ľudského tela

„Inštalácia poukazuje na dôležitú, no často prehliadanú úlohu ľudského čreva a jeho mikrobiómu,“ priblížila hovorkyňa s tým, že črevo je často laicky vnímané ako orgán, ktorý len spracováva potravu. „Rola tohto orgánu je však oveľa rozmanitejšia, jeho mikroorganizmy zohrávajú zásadnú úlohu v našom zdraví, imunite aj psychickej pohode, keďže ovplyvňujú aj chémiu mozgu,“ doplnila.

„Hrubé črevo funguje ako druhá ľudská myseľ, žije v ňom množstvo mikróbov, ktoré ovplyvňujú našu náladu, aj myslenie. Socha je pripomenutím tejto jeho významnej funkcie,” uvádza Lucia Tkáčová. Dielo vzniklo v roku 2020 ako monumentálna plastika s dĺžkou 15 metrov, výškou 2,5 metra a hmotnosťou 1 700 kg.

Písali sme

Kultúrne organizácie a samosprávy bijú na poplach. Hrozí zrušenie podpory pre divadlá, múzeá aj folklórne festivaly

„Črevo, záverečná časť tráviaceho traktu, je domovom najväčšieho počtu živých organizmov v ľudskom tele,“ poznamenala hovorkyňa ZOO s tým, že predstavuje jedinečnú ekologickú symbiózu človeka a neľudských foriem života, priestor vnútornej solidarity. „Je to monument mikrobiómu, najmenších živočíchov v ľudskom tele, ktoré v ňom tvoria svoj vlastný ekosystém,” dodala Anetta Mona Chişa.

„Spoluprácou medzi mestskými organizáciami ZOO a GMB voľne nadväzujeme na kedysi obľúbený cyklus výstav Plastika v prírode,“ konštatuje riaditeľka bratislavskej galérie Katarína Trnovská.

Projekt je výsledkom spolupráce ZOO Bratislava a GMB a prepája umenie, vedu a verejný priestor s cieľom podnietiť zvedavosť, dialóg a úctu k rozmanitosti života, viditeľného aj mikroskopického. Dielo bude súčasťou databázy umeleckých diel vo verejnom priestore.

V mestách sa objavuje aj iný druh naozaj nechceného umenia:

Máš dobrý tip na reportáž?

Stiahni appku a pošli video zaujimavých udalostí z tvojho regiónu.

Zistiť viac