Pre Putina je vojna životnou poistkou, hodnotia analytici. Mier by znamenal stratu autority a riziko domácej vzbury
Ruský prezident Vladimir Putin dáva jasne najavo, že mier s Ukrajinou a uvoľnenie napätia so Západom nie sú na programe dňa. Nedávne narušenie poľského vzdušného priestoru ruskými dronmi ukázalo, že Moskva je pripravená testovať hranice NATO a zároveň vysiela signál, že vojna sa nekončí, napísal bruselský magazín Politico.
Ide podľa neho o pokračovanie trendu, keď ruské bezpilotné lietadlá pravidelne prenikajú do susedných krajín, pričom niektoré smerovali priamo k základniam Aliancie.
Prečo Putin potrebuje vojnu?
Podľa Politico sa Putinova politická kariéra premenila na existenciu „prezidenta vojny“. Od začiatku invázie v roku 2022 si vybudoval imidž vodcu, ktorý bráni Rusko pred údajnou agresiou Západu. Ukončenie bojov by znamenalo nielen oslabenie tohto obrazu, ale aj riziko vzbury časti domácej scény.
Kým liberálna opozícia bola v krajine prakticky zlikvidovaná, zostali nacionalisti, ktorí požadujú nielen podrobenie Ukrajiny, ale aj konfrontáciu so Západom. Tí sú zároveň pre Putina najväčšou politickou hrozbou.
Nikolaj Petrov z londýnskeho think-tanku New Eurasian Strategies Center pre magazín konštatoval, že Putin nemá záujem skončiť s bojmi. Vysvetľuje to práve tým, že by to bolo vnímané ako strata jeho politickej identity.
Na fronte sa pritom situácia nevyvíja pre Kremeľ najlepšie. Ruská armáda síce pomaly postupuje, no za cenu obrovských strát. Niektoré odhady hovoria až o milióne mŕtvych a zranených vojakov. Zároveň sa ruská ekonomika dostáva na hranu recesie v dôsledku sankcií, vojenských výdavkov a úteku kvalifikovanej pracovnej sily.
Napriek tomu podľa analytikov Kremeľ nepoľaví. Politické riziká spojené s mierom by pre Putina boli ešte väčšie než pokračovanie vojny, a to aj pri rastúcich hospodárskych problémoch.
Testuje Alianciu
V posledných mesiacoch sa zvýšil počet incidentov, pri ktorých ruské drony narušili poľské nebo. V auguste havaroval jeden z nich asi sto kilometrov od Varšavy, následne v septembri prekročilo tamojšie hranice hneď 19 strojov. Viaceré z nich museli byť zostrelené poľským a aliančným letectvom, podľa informácií nemeckého denníka Die Welt smerovali priamo na základňu NATO.
Rusko tvrdí, že šlo o „nešťastnú náhodu“ spôsobenú elektronickým rušením, no experti hovoria o cielenej stratégii. Alexander Baunov, bývalý ruský diplomat a dnes analytik v Carnegie Russia Eurasia Center, upozornil, že časť vojensko-politického vedenia v Moskve otvorene túži dokázať, že NATO je „bezzubý tiger“. Takéto menšie provokácie preto majú otestovať pripravenosť Aliancie a zároveň spochybniť jej schopnosť kolektívnej obrany.
Mierna reakcia Spojených štátov navyše dodáva Putinovi pocit, že má priestor na eskaláciu. Politico pripomenul, že americký prezident Donald Trump po incidente v Poľsku vyhlásil, že mohlo ísť o „omyl“. Pre Moskvu je to potvrdenie, že NATO nie je jednotné a že Washington nie je pripravený reagovať tvrdými opatreniami.
Kirill Rogov, zakladateľ analytického centra Re:Russia, k tomu pre Politico poznamenal, že Putin ukazuje schopnosť útočiť aj na krajiny Aliancie. Takéto akcie podľa neho dokazujú, že severoatlantické spojenectvo nemá v niektorých oblastiach pripravené obranné mechanizmy.
Vojna ako nástroj moci
Podľa portálu Politico je preto zrejmé, že bez ohľadu na vývoj na fronte bude Kremeľ pokračovať v politike konfrontácie so Západom. Putinova pozícia je dnes zviazaná s rolou vodcu v čase vojny, a akýkoľvek krok späť by mohol oslabiť jeho postavenie doma i v zahraničí.
Konflikt, ktorý začal inváziou na Ukrajinu, sa stal základom Putinovej moci – a práve preto nemožno očakávať, že sa ho ruský prezident dobrovoľne vzdá.
Čoskoro by sa však mohli vojenské snahy Kremľa ešte viac skomplikovať. Americký prezident Donald Trump vyzval na pozastavenie nákupu ruských energií a načrtol možnosť ďalších sankcií:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"