Poslanci posunuli balík konsolidačných opatrení do 2. čítania. Koalícia nás umlčala, kritizoval Šimečka
V parlamente sa diskutovalo o balíku konsolidačných opatrení na budúci rok. Poslanci v stredu rozhodli o tom, že ho prerokujú v skrátenom legislatívnom konaní a v stredu večer balík posunuli do 2. čítania. Opozícia však kritizovala, že diskusia o návrhu na skrátené legislatívne konanie sa ukončila ešte predtým, ako stihli vystúpiť všetci prihlásení rečníci. Poslanci takisto schválili obmedzenie rozpravy o konsolidačnom balíku v prvom čítaní na 12 hodín, čo takisto namietala opozícia.
Rokovací deň sa skončil
Balík konsolidačných opatrení na budúci rok posunuli poslanci NR SR v stredu večer do druhého čítania. Zároveň sa dohodli, že druhé čítanie začne budúci týždeň v utorok (23. 9.) ráno. Týmto hlasovaním, ktorého sa na protest proti skráteniu rozpravy nezúčastnili opoziční poslanci, zároveň ukončili 6. rokovací deň 39. schôdze.
Vo štvrtok (18. 9.) ráno začne rokovanie návrhmi z dielne ministerstva školstva.
Poslanci Národnej rady SR v stredu na návrh predsedu parlamentu Richarda Rašiho (Hlas-SD) schválili ukončenie rozpravy k návrhu na skrátené legislatívne konanie o balíku konsolidačných opatrení na budúci rok. Diskusia trvala od piatka (12. 9.), ústne bolo do nej prihlásených ešte viacero opozičných poslancov.
Návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií, schválila vláda minulý týždeň a požiadala parlament o skrátené legislatívne konanie, s čím poslanci v stredu po niekoľkých dňoch diskusie súhlasili.
Poslanci tiež schválili obmedzenie rozpravy o konsolidačnom balíku v prvom čítaní na 12 hodín. Diskusia v stredu trvala až do 20.00 h.
O 12. hodine sme sa spojili s redaktorkou priamo do parlamentu.
Šimečka: Koalícia sa bojí
Líder najsilnejšej opozičnej strany Michal Šimečka (PS) v reakcii na krok koalície oznámil ďalšie protesty. Skrátenie debaty ku konsolidácii označil za bezprecedentný krok.
„Vládna koalícia nielenže umlčala opozíciu, ale ukázala, že sa bojí diskusie o konsolidácii, o tom, ako idú ožobračovať ľudí. Bojí sa toho, aby sa jej voliči reálne dozvedeli, čo sa na nich chystá,“ vyjadril sa. Kritizuje, že o treťom konsolidačnom balíku vláda celé mesiace mlčala a s nikým o tom nerokovala.
„Je to neúcta voči obyvateľom a všetkým, ktorých sa to dotkne. Toto nemôže prejsť takto rýchlo,“ dodal šéf PS.
Koalícia kritizuje reakciu opozície
„Kritika opozície v tomto prípade nie je vecná. My sme využili ustanovenia, ktoré nám zo zákona umožňuje rokovací poriadok. Takže nekrivíme právo ani zaužívané prostriedky,“ skonštatoval poslanec NR SR Michal Bartek (Hlas-SD).
Upozornil na to, že rečníci v rozprave, v ktorej sa malo diskutovať o tom, či parlament preberie konsolidačné opatrenia v tzv. zrýchlenom režime, odbáčali od merita veci. „Nehovorili ku kontextu. Oni sa v tej rozprave nemajú vyjadrovať k podstate konsolidácie, ale len k tomu, či sa to má alebo nemá prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní,“ dodal.
Podpredseda parlamentu a líder koaličnej SNS Andrej Danko vysvetlil, že rozprava k návrhu na skrátené legislatívne konanie o balíku konsolidačných opatrení sa ukončila na návrh šéfa parlamentu Richarda Rašiho (Hlas-SD). „Raši nám to oznámil. Rozhodol sa, ja to rešpektujem,“ okomentoval. Poukázal zároveň na to, že množstvo poslancov daný inštitút zneužíva a nevyjadruje sa len k skrátenému legislatívnemu konaniu, ale k návrhu ako celku.
Sledujte rokovanie NR SR:
Matovičovo hnutie sa obráti na Ústavný súd
Opozičné Hnutie Slovensko chce spolu s SaS a KDH namietať platnosť skráteného legislatívneho konania na Ústavnom súde. V stredu to na tlačovom brífingu uviedli opoziční poslanci Igor Matovič a Július Jakab (obaja Slovensko, Za ľudí, KÚ).
„Máme prisľúbené podpisy od strany Sloboda a Solidarita a taktiež od KDH na to, aby sme podali podanie na Ústavný súd vo veci neplatnosti skráteného legislatívneho konania,“ povedal Jakab s tým, že Hnutie Slovensko už nebude ďalej tolerovať to, ako súčasná vláda nevie hospodáriť s rozpočtom a robí najväčší dlh a deficit v rámci krajín EÚ.
Matovič doplnil, že v období rokov 2016 až 2019, keď vládla koaličná strana Smer-SD, skončilo Slovensko v rebríčku hospodárenia členských krajín EÚ v priemere na 20. až 21. mieste od konca, teda s najhorším výsledkom. Od roku 2020 do 2023, keď bol na čele štátu Matovič, sa umiestnila SR v priemere na 11. mieste aj napriek tomu, že bola pandémia COVID-19, vypukla vojna na Ukrajine a prudko narástli ceny potravín. Vlani skončila krajina v tomto rebríčku na 24. mieste a tento rok by mala podľa Matovičovho prepočtu obsadiť 24. alebo 25. miesto od konca.
„My sme dokázali ufinancovať všetko s výdavkami 23,5 miliardy eur,“ spresnil Matovič. Zároveň poukázal, že súčasná vláda má o 10,4 miliardy eur navyše, pričom nemusí riešiť žiadne krízy, ktoré je potrebné financovať. V roku 2022 bol dlh Slovenska na úrovni 1,8 miliardy eur, no aktuálne ho vláda podľa neho urobila štyrikrát väčším.
„Rada pre rozpočtovú zodpovednosť alebo priamo aj ministerstvo financií či Národná banka Slovenska hovoria, že dlh alebo deficit bude niekde okolo 5,1 % až 5,2 %, a to je 7,2 miliardy eur,“ dodal Matovič.
Kamenický nechce strácať čas
Vysoké úrovne deficitu a dlhu si podľa Ministerstva financií SR vyžadujú v čo najkratšom čase prijať súbor ďalších konsolidačných opatrení, ktorých cieľom je prispieť k stabilizácii verejných financií. „Z dôvodu eliminácie hroziacich značných hospodárskych škôd je žiaduce bezodkladne prijať potrebné opatrenia, a preto je nevyhnutné návrh zákona prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní,“ vysvetlil rezort financií.
Zákon prináša napríklad zrušenie pracovného pokoja počas niektorých štátnych sviatkov, skrátenie odvodových prázdnin pre začínajúcich živnostníkov, progresívne zdanie príjmov zamestnancov či zvýšenie zdravotných odvodov. Nerieši zatiaľ šetrenie ministerstiev a úradov, ale iba zmeny, ktoré sa dotýkajú firiem, samospráv a občanov.
Ako chce vláda naplniť kasu?
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) oznámil minulý týždeň 22 opatrení, ktoré by mali priniesť na úsporách a väčšom výbere daní a odvodov spolu 2,7 miliardy eur. K nim patrí okrem iných aj zníženie výšky podpory v nezamestnanosti od štvrtého mesiaca poberania dávky, úpravy v oblasti daňových licencií pre firmy s nulovou alebo nízkou daňou z príjmu či zmena odpočtu dane z pridanej hodnoty na 50 % na autá, ktoré sa využívajú aj na súkromné účely.
Viac peňazí má štátu priniesť aj vyššie zdanenie negatívnych externalít. Daň z pridanej hodnoty (DPH) na vybrané potraviny so zvýšeným obsahom cukru a soli sa zvýši z 19 na 23 %, čo má priniesť do rozpočtu vyše 90 miliónov eur. Na zvýšení zdanenia hazardu chce vláda získať 54 miliónov eur a na zavedení úhrady z primárnych materiálov, ako sú štrk, piesok či kameň ďalších 24 miliónov eur.
V národnej rade bola redaktorka Dominika Paňková. Pozrite si jej živý vstup z 9. hodiny.
Dodatočné príjmy si vláda sľubuje aj z boja proti daňovým únikom. Generálny pardon na pokuty pri dodatočne zaplatených daniach má priniesť 81 miliónov eur. Zavedenie nových platieb prostredníctvom QR kódov má očakávaný prínos 14 miliónov eur, zavedenie odvodov z príjmu počas práceneschopnosti (PN) či materskej 24 miliónov eur a zacielenie kontrolnej činnosti pri PN ďalších 13 miliónov eur.
Opoziční poslanci v rozprave opakovane kritizovali zrýchlené rokovanie, na ktoré podľa nich nie je dôvod. V rámci konsolidácie skritizovali tiež nedostatočné šetrenie na strane štátu. Kamenický na tieto výhrady viackrát reagoval, že zlé verejné financie zdedil po predchádzajúcich vládach, v ktorých pôsobili viacerí predstavitelia súčasnej opozície. Musí teda riešiť problémy, ktoré spôsobili predchodcovia.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"