Koľko ľudí si zabil, pýtali sa, keď ho mlátili obuškami. Ukrajinský novinár opísal krutosť v ruských väzniciach
Ukrajinského novinára Dmytriho Chyľuka zajali hneď na začiatku ruskej invázie. Tri a pol roka strávil v zajatí bez obvinenia, pričom zažíval hlad, bitky aj ponižovanie. Prepustili ho až pri výmene zajatcov, keď sa po rokoch mohol vrátiť domov k rodine.
Ukrajinský novinár strávil tri a pol roka v ruských väzniciach bez toho, aby bol obvinený z akéhokoľvek trestného činu. Zajali ho hneď na začiatku ruskej invázie, domov sa vrátil až nedávno – v rámci výmeny zajatcov, pri ktorej Rusko prekvapivo prepustilo aj ôsmich ukrajinských civilistov. O jeho príbehu píše portál BBC.
Brutalita, hlad a agresívne psy
Chyľuka privítali doma davy ľudí s ukrajinskými vlajkami. Spolu s ďalšími 145 prepustenými väzňami sa vrátil autobusom, ktorý sprevádzali mohutné oslavy. Väčšina oslobodených boli vojaci viditeľne vyčerpaní a podvyživení po rokoch za mrežami.
„Najťažšie bolo nevedieť, kedy vás pustia. Mohlo to byť zajtra alebo až o desať rokov. Nikto nič netušil,“ opísal svoje pocity novinár.
Chyľuk po prepustení v nemocnici v Kyjeve opísal šokujúce podmienky. „Zobrali nás, doslova nás vláčili do väzenia a po ceste nás bili gumovými obuškami, kričali: ‚Koľko ľudí si zabil?‘“ spomína.
Podľa jeho slov ho držali v rôznych zariadeniach, kde zažíval neustálu krutosť. „Niekedy pustili na nás strážneho psa, aby nás pohrýzol. To bolo šokujúce a dialo sa to stále,“ dodal.
Prvé mesiace boli fyzicky najťažšie. Dostal len minimum jedla, schudol viac než 20 kilogramov a často mal závraty. Oveľa horšie však podľa neho zaobchádzali s vojakmi – tí boli opakovane bití a mučení elektrickými šokmi.
Väznení Ukrajinci zažili „ruský koncentračný tábor“. Prepustení sa radujú, no desiatky zostávajú za mrežami
Strach rodičov a život vo vojne
Chyľukov domov v dedine Kozarovyči neďaleko Kyjeva stále nesie stopy vojny. Fasádu poškodili šrapnely a na dvore stál tank ruských jednotiek.
Na začiatku invázie ho spolu s otcom zajali priamo pri dome. Otec Vasyl bol neskôr prepustený, no dlhé mesiace netušil, či jeho syn vôbec žije. „Počuli sme v noci výstrely. Jedného muža vyviedli von, ozvala sa rana a už sa nevrátil. Dlho som sa bál, že takto skončil aj môj syn,“ spomína.
Jedinou správou od Dmytra bol krátky odkaz na papieriku: „Som nažive, som v poriadku. Všetko je ok.“
Podľa ukrajinských úradov je momentálne nezvestných viac než 16-tisíc civilistov. Len časť z nich sa podarilo vypátrať v ruských väzniciach. Moskva zoznamy nezverejňuje, keďže zadržiavanie civilistov bez dôvodu je v rozpore s medzinárodným právom, pripomína BBC.
Ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec prirovnal rokovania s Ruskom k nerovnému zápasu: „Je to ako hrať šachy, keď váš súper vstane, nasadí si boxerské rukavice a udrie vás.“
Kyjev nemôže zadržiavať ruských civilistov, preto ich nemá za koho vymeniť. Ak by ich vymieňali za ruských vojakov, Moskva by podľa Lubinca začala masovo brať ukrajinských civilistov ako rukojemníkov.
Amnesty International varuje: Ukrajinskí zajatci v Rusku čelili neľudskému zaobchádzaniu. Pitvy potvrdili znaky mučenia
Vrátil sa do rodnej zeme
Dmytro sa už zotavuje a plánuje sa vrátiť k rodičom do rodnej dediny. Jeho mama Halyna priznáva, že emócie nezvláda: „Keď nám Dima zavolal, povedal, aby som bola pokojná, že je späť na Ukrajine. Ale my sme svojho syna tri a pol roka nevideli!“
Novinár si pomaly zvyká na realitu doma: „Vedel som, že vojna stále pokračuje, ale nevedel som, že Kyjev bombardujú dronmi. Je to iná krajina, iná realita.“