Brazílsky súd poslal Bolsonara na 27 rokov za mreže. Trump verdikt kritizuje, Spojené štáty sľubujú reakciu
Brazílsky najvyšší súd vo štvrtok večer (v noci na piatok SELČ) vymeral bývalému brazílskemu prezidentovi Jairovi Bolsonarovi trest 27 rokov a tri mesiace odňatia slobody za pokus o prevrat po porážke v prezidentských voľbách v roku 2022. Informovali o tom svetové tlačové agentúry.
Bolsonaro sa chystá odvolať sa, takže do väzenia zatiaľ nemusí nastúpiť. Rozhodnutie súdu kritizoval aj americký exprezident Donald Trump.
Sedemdesiatročný Bolsonaro, ktorý je v súčasnosti v domácom väzení, vinu odmieta a tvrdí, že je obeťou politickej perzekúcie. Stal sa prvým bývalým prezidentom v dejinách Brazílie odsúdeným za útok na demokraciu, uviedla agentúra Reuters.
Spolu s ním dostalo vysoké tresty aj šesť ďalších osôb, ktoré sa podľa obžaloby na pokuse o puč podieľali. Bývalý Bolsonarov pobočník Mauro Cid, ktorý bol ôsmym obžalovaným, dostal znížený trest dvoch rokov väzenia, keďže spolupracoval s prokuratúrou.
Krajne pravicového politika štyria z piatich sudcov, ktorí sa prípadom zaoberali, uznali vinným v piatich bodoch obžaloby. Súd rozhodol odsúdiť Bolsonara nielen za organizovanie prevratu a pokus o násilné rozvrátenie demokracie, ale aj za účasť v ozbrojenej zločineckej skupine, poškodenie vládneho majetku a zničenie chránených kultúrnych statkov.
Brazílskeho exprezidenta Bolsonara uznali vinným z pokusu o štátny prevrat. Rozhodol o tom najvyšší súd
„Tento trestný prípad je takmer stretnutím Brazílie s jej minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou,“ vyhlásila sudkyňa Cármen Lúcia Antunesová ešte pred hlasovaním o Bolsonarovej vine. Podľa Reuters tak narážala na dejiny krajiny poznačené vojenskými prevratmi a pokusmi o odstránenie demokratického zriadenia. Sudkyňa je presvedčená, že existuje dostatok dôkazov, že Bolsonaro konal „s cieľom podkopať demokraciu a jej inštitúcie“.
Proti bol jeden sudca
Proti Bolsonarovej vine hlasoval sudca Luiz Fux. Vyzval na zrušenie procesu a tvrdil, že najvyšší súd nie je v tejto kauze kompetentný a že Bolsonaro mal stáť pred súdmi nižšieho stupňa. Podľa Reuters môže tento jediný hlas otvoriť cestu k napadnutiu rozsudku a oddialiť uzavretie prípadu až k budúcim prezidentským voľbám, ktoré sa uskutočnia na budúci rok v októbri. V nich Bolsonaro kandidovať nemôže.
Bolsonarovi advokáti po vynesení trestu uviedli, že rozsudok je „absurdne prehnaný“ a že podajú všetky príslušné odvolania, vrátane odvolania na medzinárodnej úrovni. O „najväčšej perzekúcii“ hovoril v súvislosti s rozsudkom aj Bolsonarov syn Flávio, ktorý je senátorom. Podľa médií sa teraz Bolsonarovi spojenci budú v parlamente snažiť presadiť amnestiu pre exprezidenta a ďalších odsúdených.
"Údajný venezuelský prezident" Maduro má za sebou prísahu. Západ jeho výhru spochybňuje, opozícia žiada zásah armády
„Bolsonaro sa pokúsil o štátny prevrat v tejto krajine a svedčia o tom stovky dôkazov,“ vyhlásil krátko pred rozsudkom súčasný prezident Luiz Inácio Lula da Silva. Podľa obžaloby mali pučisti po prehratých voľbách Lulua dokonca v pláne zabiť.
Rozsudok najvyššieho súdu neznamená, že by exprezident okamžite nastúpil do väzenia, upozornila agentúra AP. Senát má teraz až 60 dní na písomné zdôvodnenie verdiktu; keď tak urobí, Bolsonarovi právnici budú mať päť dní na podanie návrhov na jeho spresnenie.
Trumpovi sa verdikt nepozdáva
Trump, ktorý Bolsonara dlhodobo podporuje, ešte pred vyhlásením výšky trestu povedal, že uznanie jeho viny ho prekvapilo a že rozsudok je „strašná vec“ a „veľmi zlé rozhodnutie pre Brazíliu“. Trump už predtým nazval proces honom na čarodejnice, uvalil sankcie na predsedajúceho sudcu a väčšine členov najvyššieho brazílskeho súdu zrušil víza.
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio vo štvrtok večer na sieti X napísal, že brazílsky súd „rozhodol nespravodlivo“ a že Spojené štáty „budú na tento hon na čarodejnice primerane reagovať“.
Brazílske ministerstvo zahraničia v reakcii vydalo vyhlásenie, v ktorom Rubiove slová označilo za vyhrážku, ktorá „útočí na brazílsku autoritu a ignoruje fakty a presvedčivé dôkazy v spise“. Brazilská demokracia sa podľa rezortu nenechá zastrašiť Spojenými štátmi.
Bolsonaro bol prezidentom Brazílie v rokoch 2019 až 2023. Počas prvého Trumpovho mandátu bol blízkym spojencom šéfa Bieleho domu a vyslúžil si prezývku „brazílsky Trump“. Po porážke v prezidentských voľbách v októbri 2022 Bolsonaro dlhý čas odmietal výsledky uznať.
Podporoval protesty svojich priaznivcov, ktorí v uliciach a pred kasárňami žiadali, aby armáda zabránila Lulovi v prevzatí prezidentského úradu, ktorý už zastával v rokoch 2003 až 2010. Kvôli spochybňovaniu dôveryhodnosti volebného systému dostal Bolsonaro zákaz kandidovať do volených funkcií až do roku 2030.