Ekonómovia kritizujú vládu za jednoduchú konsolidáciu. Namiesto reforiem dostanú Slováci vyššie účty a slabšiu ekonomiku
Vláda predstavila tretí konsolidačný balík v hodnote 2,7 miliardy eur a reakcie naň sú veľmi kritické. Finanční odborníci a ekonómovia sa zhodujú, že balík síce prináša niektoré prvé pokusy o úspory na strane štátu, no gro opatrení opäť dopadne na obyvateľov, zamestnancov, živnostníkov a firmy.
Zvyšovanie daní a odvodov sa podľa nich stalo hlavným nástrojom vlády, pričom systémové reformy, ktoré by priniesli trvalé zlepšenie verejných financií, stále chýbajú.
Dane namiesto reforiem
Analytik INESS Radovan Ďurana upozorňuje, že tretí balík je „presne v duchu tých predchádzajúcich“. Namiesto skutočnej racionalizácie výdavkov či udržateľnej reformy verejnej správy vláda siahla po vyšších daniach a odvodoch, ktoré priamo znižujú čisté mzdy a príjmy živnostníkov.
Najväčšou chybou je podľa neho zvýšenie zdanenia vysokokvalifikovaných pracovníkov. „Žiadny investor nebude chcieť na Slovensku vytvárať pracovné miesta s vysokou pridanou hodnotou, radšej ich presunie do lacnejšieho Česka,“ povedal pre agentúru SITA Ďurana. Kritizuje aj symbolické úspory, teda 700 miliónov eur, čo je len 1 % z celkových verejných výdavkov a desatina tohtoročného deficitu. „To hovorí za všetko,“ dodal Ďurana.
Na podobné riziká upozorňuje aj analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. Z jeho pohľadu opatrenia v hodnote 1,5 miliardy eur, ktoré zahŕňajú vyššie zdravotné odvody, zrušenie troch dní pracovného pokoja, či vyššiu progresivitu zdanenia, sú jasným signálom, že ľudia budú mať menej voľna a nižšie čisté príjmy.
„Do systému zdaňovania sa zavádzajú ďalšie stupne dane z príjmov, ktoré budú demotivačné pre najviac zarábajúcich zamestnancov, ktorí v ekonomike prinášajú najvyššiu pridanú hodnotu,“ hovorí Horňák. Podľa jeho odhadov konsolidácia nevyhnutne spomalí rast HDP, ktorý by sa v roku 2026 mohol pohybovať len okolo 1,3 %.
Tvrdý dopad na živnostníkov
Finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik zdôrazňuje, že vláda namiesto rozumného obmedzenia spotrebných výdavkov a podpory podnikania zvyšuje daňovo-odvodové bremeno firiem a živnostníkov. Skrátenie odvodových prázdnin pre SZČO na šesť mesiacov či zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu podľa neho neprinesie živnostníkom vyššie dôchodky, keďže dôchodkový systém je už dnes neudržateľný.
„Vyššie odvody živnostníkom neprinesú do budúcnosti vyšší dôchodok,“ upozorňuje Búlik a dodáva, že jediným riešením je podpora investovania a sporenia na dôchodok. Kritizuje aj zvýšenie dane z poistenia, ktoré zasiahne najmä tých, ktorí si chránia majetok. „Zodpovední ľudia budú potrestaní zvýšením ceny,“ varuje Búlik.
Aj podľa daňovej expertky Silvie Hallovej z Grant Thornton sú konsolidačné opatrenia zlou správou pre slovenskú ekonomiku. Oceňuje síce, že vláda prvýkrát avizuje aj škrty na strane štátu, ale tie sú podľa nej stále len na papieri.
„Podnikanie na Slovensku bude v roku 2026 ešte menej atraktívne ako dnes a konkurenčná pozícia Slovenska sa voči susedom ďalej zhorší,“ uviedla. Upozorňuje, že Slovensko má už dnes druhé najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie práce v EÚ po Francúzsku a nové opatrenia ho ešte zvýšia.
Firmy sa pritom podľa nej namiesto investícií a náboru nových zamestnancov budú čoraz častejšie obzerať po odchode zo Slovenska.
Hrozí rast cien potravín
Ekonóm Finaxu Patrik Kindl dopĺňa, že ani tretí konsolidačný balík nebude stačiť na splnenie európskych fiškálnych pravidiel. Slovensko potrebuje prijať reformy v objeme aspoň 7 miliárd eur, aby dokázalo udržať dlh pod hranicou 60 % HDP.
„Tempo zadlžovania síce spomalíme, ale nezastavíme,“ tvrdí Kindl. Podľa neho je navyše sporné, či vláda dokáže ušetriť avizovaných 1,3 miliardy eur na výdavkoch štátu, keďže zatiaľ nepredstavila konkrétny plán.
Spoločným menovateľom kritiky ekonómov je fakt, že vláda opäť volí jednoduchú cestu. Teda vyššie dane a odvody, ktoré zasiahnu pracujúcich ľudí, živnostníkov aj podniky. Namiesto znižovania plytvania a neefektívnych sociálnych výdavkov sa rozpočet zapĺňa ďalším zaťažením ekonomicky aktívnych. Odborníci sa zhodujú, že to povedie k nižším čistým mzdám, slabšiemu rastu, strate konkurencieschopnosti a riziku odchodu firiem aj kvalifikovanej pracovnej sily.
V konečnom dôsledku tak konsolidácia v tejto podobe neprinesie ozdravenie verejných financií, ale skôr ďalšie oslabenie slovenskej ekonomiky.
Okrem toho opäť zvýši ceny potravín. „Ďalší nárast daňovo-odvodového zaťaženia spolu s výrazným navýšením minimálnej mzdy sa priamo podpíše pod zvyšovanie cien mäsa a mäsových výrobkov ako základných potravín,“ upozornila Eva Forrai, výkonná riaditeľka Slovenského zväzu spracovateľov mäsa (SZSM).
Slovenskí spracovatelia mäsa dlhodobo poukazujú na klesajúcu konkurencieschopnosť domácich výrobcov potravín v porovnaní so zahraničnými, pričom jedným z hlavných dôvodov je vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, ktoré patrí medzi najvyššie v rámci EÚ.
„Navrhované konsolidačné opatrenia v podobe zvyšujúcich sa nákladov na strane zamestnávateľov ako i SZČO sú priamou cestou k zvyšovaniu cien potravín s následkom ďalšieho znižovania konkurencieschopnosti slovenských výrobcov, znižovaniu počtu pracovných miest v odvetví ako i miery potravinovej sebestačnosti Slovenska,“ dodala Forrai.
Pozrite si, aké odvodové zmeny prinesie konsolidácia:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"