Blanár: Sme v horšej situácii než Poľsko. Von der Leyenová po troch rokoch vojny hovorí o mieri, až po Trumpovi
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD) odsúdil narušenie poľského vzdušného priestoru a zdôraznil potrebu diplomatického kontaktu s Ruskom aj udržiavania spolupráce v rámci NATO. Poukázal na bezpečnostné medzery Slovenska, potrebu posilnenia protivzdušnej obrany a význam mierového riešenia konfliktu na Ukrajine.
Blanár upozornil, že stredajší incident, keď drony prileteli na poľské územie, je neakceptovateľný. „Je to útočná zbraň, ktorá pristála na území aliančného partnera. Odsudzujeme to a podporili sme poľský návrh, aby sa táto téma otvorila v centrále NATO v Bruseli a aktivoval sa článok 4,“ uviedol.
V minulosti na území Poľska pristála aj ukrajinská raketa.
„Ukázalo sa, že šlo o ukrajinskú raketu. Prednedávnom dokonca bývalý prezident Duda zverejnil, že ho prezident Ukrajiny Zelenskyj presviedčal, aby uviedol, že raketa bola ruská, hoci to nebola pravda,“ dodal.
Konflikt vedený dronmi
Blanár poukázal, že vojna na Ukrajine je vedená dronmi. „Bieloruská strana informovala, že niektoré drony, ktoré smerovali na Poľsko, zlikvidovala. Ruská federácia konštatuje, že nešlo o úmysel zasiahnuť poľské územie,“ opísal minister.
Blanár zdôraznil, že je dôležité počúvať obe strany a vychádzať z faktov, ktoré sa preberajú na centrále NATO. „Minimálne vyhlásenie Ruskej federácie, že cieľom nebolo poľské územie, nasvedčuje tomu, že išlo skôr o nehodu. Nechcem však predbiehať,“ dodal.
Slovensko čelí vlastným bezpečnostným výzvam
Minister upozornil, že Slovensko má vážne medzery v protivzdušnej obrane. „My sme ešte v horšej situácii ako Poľsko. V prípade, že by drony zablúdili na naše územie, nemali by sme sa čím brániť. Je to dôsledok nedostatkov minulých vlád a bývalého ministra obrany Naďa,“ zdôraznil minister.
Podľa Blanára sa už podpísal kontrakt na nový systém protivzdušnej obrany. Slovensko tiež požiadalo premiéra Holandska Rutteho o posilnenie rotácie systémov vo východnom krídle Aliancie.
Zachytil som názory, že by sme mali vyhostiť veľvyslanca Ruskej federácie. Podľa niektorých to bolo možné už po napadnutí Ukrajiny, keď boli vo vláde napríklad Korčok alebo Vlachovský. „Oni majú silné reči len keď sú v opozícii, keď sú vo vláde robia kolenačkovú politiku,“ zhodnotil.
V takýchto krízových situáciách podľa Blanára máme udržiavať kontakt. Diplomacia je tá, ktorá ho má udržiavať. Dodal, že Slovensko jasne odsudzuje porušenie medzinárodného práva zo strany Ruskej federácie.
Postoj Európskej únie a zbrojenie
Blanár upozornil, že Ursula Von der Leyenová, predsedníčka Európskej komisie, až po troch rokoch konfliktu začína hovoriť o mieri a posilňovaní obrany východných hraníc. „Keď sme o to žiadali ešte na začiatku vojny, slovíčko mier sa ani nenachádzalo v jej správe,“ povedal Blanár.
Predsedníčka Komisie povedala, že treba zbrojiť a investovať do obrany. „Dobré ráno, pani Ursula von der Leyenová. Konečne spomína aj mierové základy, na ktorých bola EÚ založená,“ uviedol minister.
Podotkol, že doteraz Komisia ignorovala Nobelovu cenu za mier z roku 2012 a jej vyjadrenia často popierali predchádzajúce princípy. „Teraz vidí, že realita je úplne iná, než čo presadzovala,“ dodal Blanár.
Povinnosti členských štátov NATO
Minister zdôraznil význam dodržiavania záväzkov NATO. „Ctíme dohodu a článok 5, ktorý hovorí, že jeden za všetkých a všetci za jedného. Naše obranné kompetencie, ktoré sme sa zaviazali naplniť, ideme naplniť. Musíme byť pripravení brániť naše územie, kým nepríde pomoc,“ vysvetlil.
Blanár tiež ocenil, že predsedníčka Komisie konečne spomína diplomatické riešenie ako jediný spôsob ukončenia vojny. „EÚ už dotovala Ukrajinu sumou 170 miliárd eur a mesačne poskytuje významnú finančnú pomoc na jej chod. Zásadne som proti tomu, aby sa hranice štátov menili silou,“ dodal.
Podpora mierovej iniciatívy
Podľa jeho slov je potrebné podporiť mierovú iniciatívu a zohľadniť príčiny konfliktu. „Ruská federácia označila Ukrajinu v NATO za červenú čiaru. My musíme hľadať spôsob, ako sa dohodnúť a podporiť mierové riešenie,“ zdôraznil.
Taktiež upozornil aj na nutnosť reforiem na Ukrajine. „Ukrajina bude pri procese vstupu do EÚ musieť vykonať významné reformy, ktoré nedokázala zaviesť od rozpadu Sovietskeho zväzu. Toto je nevyhnutné, aby sa krajina stala prosperujúcou a demokratickou. Podporujeme tento proces, no musí prebiehať podľa rovnakých pravidiel, aké platili pre nás a ostatné krajiny. Žiadny dvojaký meter tu nemôže existovať,“ uzavrel.
Pozrite si celú Tému dňa s Jurajom Blanárom:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"