Jeden z najposvätnejších kútov sveta sa mení na luxusný megarezort. Domáci hovoria o vyhnaní z vlastnej zeme
Sinajská hora, známa aj ako Jabal Musa, je miestom, kde podľa Biblie a Koránu Boh prehovoril k Mojžišovi a odovzdal mu Desatoro. Dnes sa však táto posvätná lokalita, zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO, stáva predmetom ostrého sporu. Egypt tu rozbieha veľký turistický projekt, ktorý zahŕňa hotely, vily či nákupné centrá.
Beduíni prišli o domovy a cintorín
Miesto, ktoré je domovom kmeňa Jebeleya (Ľudia hôr) – tradičných „strážcov“ kláštora svätej Kataríny – už nesie znaky rozsiahlej prestavby, píše BBC. Ich domy a ekologické kempy boli zbúrané, pričom obyvatelia dostali len minimálne alebo žiadne odškodnenie. Kritici upozorňujú, že dokonca museli vypratať hroby na miestnom cintoríne, aby uvoľnili priestor pre parkovisko.
„Toto nie je rozvoj, ako ho vidia Ľudia hôr, ale projekt nanútený zhora v prospech cudzincov, nie miestnej komunity,“ povedal britský cestovateľ a publicista Ben Hoffler, ktorý dlhodobo spolupracuje s beduínskymi kmeňmi.
Spor o vlastníctvo a zásah Grécka
Plán egyptských úradov vyvolal napätie aj na medzinárodnej scéne. Grécko sa postavilo proti rozhodnutiu egyptského súdu, ktorý v máji rozhodol, že kláštor svätej Kataríny stojí na štátnej pôde a môže ju len „užívať“.
Aténsky arcibiskup Ieronymos II. verdikt ostro kritizoval. „Majetok kláštora je zabavený a vyvlastnený. Tento duchovný maják pravoslávia a helenizmu teraz čelí existenčnej hrozbe,“ vyhlásil.
Dlhoročný arcibiskup Damianos označil rozhodnutie za „vážny úder a hanbu“. Spor pritom viedol k rozkolu medzi samotnými mníchmi a k jeho rezignácii.
Grécka pravoslávna cirkev pripomenula, že samotný prorok Mohamed udelil kláštoru list ochrany a že miesto je unikátnym symbolom mieru medzi kresťanmi a moslimami.
UNESCO pred „darom svetu“ varuje
Egypt začal projekt s názvom „Veľká premena“ v roku 2021. Počíta s výstavbou hotelov, ekolodží, veľkého návštevníckeho centra, rozšírením letiska i lanovkou na Mojžišovu horu.
„Projekt poskytne všetky turistické a rekreačné služby pre návštevníkov a podporí rozvoj oblasti svätej Kataríny pri zachovaní jej environmentálneho a kultúrneho charakteru,“ vyhlásil minister bývania Šaríf el-Šerbíní.
Úrady ho prezentujú ako „dar Egypta celému svetu a všetkým náboženstvám“.
Organizácia UNESCO už v roku 2023 vyjadrila vážne obavy a vyzvala Káhiru, aby zastavila rozvoj, preverila jeho vplyv a pripravila plán ochrany. Tento krok však neprišiel. V júli organizácia World Heritage Watch dokonca navrhla zaradiť oblasť svätej Kataríny na zoznam ohrozených pamiatok.
K iniciatíve sa pripojili aj aktivisti, ktorí oslovili kráľa Karola III. ako patróna nadácie St Catherine Foundation. Ten o kláštore povedal, že ide o „veľký duchovný poklad, ktorý treba zachovať pre budúce generácie“.
Hrozí opakovanie scenára z Červeného mora
Beduíni sa obávajú, že budú vytlačení podobne, ako sa to stalo pri budovaní letovísk pri Červenom mori od 80. rokov. „Beduíni boli pôvodnými obyvateľmi regiónu – sprievodcami, pracovníkmi, poskytovateľmi služieb. Potom však prišiel priemyselný turizmus a odsunul ich nielen z podnikania, ale aj fyzicky z ich domovov,“ uviedol egyptský novinár Mohannad Sabry.
Aj v prípade svätej Kataríny sa očakáva, že pracovné sily budú dovážané z iných častí Egypta. Vláda síce tvrdí, že beduínske obydlia „modernizuje“, no miestni sa obávajú, že nenávratne stratia svoje miesto v krajine.
Pozrite si archívnu časť relácie Očami cestovateľa z apríla 2024. Vzali sme vás práve do Egypta.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"