Je váš dom pripravený na vojnu? Pre Ukrajincov sa bývanie stalo otázkou života a smrti, priority sa otočili
Vojna radikálne zmenila pohľad Ukrajincov na to, čo považujú za pohodlné bývanie. Kým kedysi bol byt na najvyššom poschodí v Kyjeve znakom úspechu, dnes jeho majitelia musia premýšľať, či stihnú ujsť do úkrytu alebo radšej zariskujú a skryjú sa v kúpeľni.
Rusko za posledné tri roky zničilo približne 236 000 domovov. Tieto čísla uvádza Kyjevská univerzita ekonómie. Portál United24 Media prináša kľúčové otázky, ktoré by si mali obyvatelia položiť, aby zhodnotili svoju bezpečnosť.
Základné otázky pre bezpečné bývanie počas vojny
- Na ktorom poschodí bývate?
- Aké okná má váš byt a je v ňom miestnosť, ktorá je od ulice oddelená dvoma stenami?
- Čo sa nachádza v tesnej blízkosti vášho domu a máte k dispozícii pivnicu s dostatočným počtom východov, ventiláciou a signálom pre mobilné telefóny?
- Odkiaľ pochádza vaša elektrina a aké sú možnosti jej náhradného zdroja v prípade výpadku?
Čím vyššie byt, tým dlhšia je cesta do bezpečia
Lukratívne podkrovné byty (penthouse, pozn. red.) patria medzi najmenej žiadané možnosti bývania v čase vojny a existuje na to viacero dôvodov. Hlavným problémom je čas, ktorý zaberie obyvateľom únik do bezpečia pri leteckom poplachu.
Podľa údajov Ukrajinskej mestskej koalície Ro3kvit trvá zostup zo šiesteho poschodia približne dve a pol minúty. Tento faktor sa stáva kľúčovým, ak vezmeme do úvahy rýchlosť moderných zbraní. Ruská strela Kinžal dokáže zasiahnuť najvzdialenejšie ukrajinské mesto Užhorod za niečo viac ako šesť minút a Charkov dokonca za menej než dve minúty. V takýchto prípadoch môže byť každá sekunda rozhodujúca a rozdiel medzi bezpečím a tragédiou.
Ďalším dôvodom sú opakované ruské útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Ukrajinci už prežili dve zimy s častými výpadkami elektriny, čo znamenalo dlhé stúpania po schodoch, keď výťahy nefungovali. Výška bývania však prináša aj väčšie riziko pri zásahoch raketami či dronmi – čím vyššie poschodie, tým väčšia pravdepodobnosť zásahu. Modernizované iránske drony Šahíd a niektoré strely pritom dokážu preraziť celý dom od strechy až po pivnicu, čím zrovnajú so zemou aj deväťposchodové budovy.
Školy v staniciach metra a krytmi
Metro v Kyjeve, Charkove a Dnipre slúži nielen ako stanica, ale aj ako úkryt pred útokmi. Počas poplachov sa v ňom ukrývajú tisíce ľudí – 28. augusta to bolo v Kyjeve vyše 24-tisíc, vrátane 1 800 detí. V Charkove vznikli priamo na nástupištiach triedy, ktoré stále fungujú na šiestich miestach.
Kyjev počas vojny nezaháľa a stavia modernú školu so špeciálnym krytom pre 1 300 žiakov. Do konca roka chce Ukrajina otvoriť 150 podzemných škôl, pričom len v Charkovskej oblasti ich pribudne 38. Podľa ministra školstva Oksena Lisového to umožní tisícom detí vrátiť sa k prezenčnému vyučovaniu.
Blízkosť tovární je riziko
Život v blízkosti továrne býval synonymom hluku a znečistenia, dnes môže predstavovať otázku života a smrti. Vojenské objekty, elektrárne, strategické podniky, železničné uzly či televízne veže zvyšujú riziko, že sa oblasť stane cieľom útoku.
Pred ruskou inváziou boli kyjevské štvrte, ako Lukianivka či Solomianskyj, považované za atraktívne miesta na bývanie. Dnes sa však stali častým terčom práve kvôli priemyselným závodom v okolí. Obyvatelia Lukianivky dokonca vytvorili trpko ironické logo svojej štvrte – raketu so sloganom „Čo nás netrafí, letí mimo nás“.
Naopak, okrajové rezidenčné oblasti, ktoré kedysi neboli tak žiadané, môžu byť dnes bezpečnejšie práve preto, že v ich blízkosti nie sú rizikové objekty. Rusko však dokáže za „hrozbu“ označiť prakticky čokoľvek – od tlačiarní, cez sklady humanitárnej pomoci až po továreň na kávovary patriacu americkej spoločnosti v Mukačeve.
Blízkosť frontu
Hoci je už aj západ Ukrajiny pod paľbou, mestá ako Ľvov, Ternopiľ, Ivano-Frankivsk či Černovice stali vyhľadávanými miestami na bývanie a zažívajú stavebný boom. Po prvý raz v histórii Ľvov predbehol Kyjev, keď v januári 2025 dosiahli priemerné ceny novostavieb o päť percent vyššiu úroveň než v hlavnom meste. Kým východné a stredné regióny zaznamenávajú pokles cien, na západe prudko rastú.
Rozhodujúcim faktorom je blízkosť k Rusku: čím je región bližšie k hranici, tým lacnejšie bývanie a tým väčšie nebezpečenstvo. V mestách na fronte, ako Charkov či Sumy, sa čas na útek do bezpečia počíta len na minúty, v prípade Súm dokonca na sekundy, keďže mesto s 270-tisíc obyvateľmi je v dosahu ruskej delostreleckej paľby.
Západná Ukrajina je síce relatívne bezpečná, no aj tak čelí útokom ruských rakiet a dronov. Čím viac ruská armáda postupuje, tým menej času potrebujú drony a rakety na to, aby zasiahli aj vzdialené mestá, keďže Rusko aktívne premieňa okupované územia na odpaľovacie rampy.
Nové stavby zohľadňujú vojnu
Prieskumy ukazujú, že iba približne 15 percent Ukrajincov sa počas leteckých poplachov uchýli do krytov, ktoré môžu prichádzať aj niekoľkokrát denne a trvať celé hodiny. Väčšina zostáva vo svojich bytoch, často v kúpeľniach či chodbách, spoliehajúc sa na tzv. pravidlo dvoch stien, podľa ktorého majú byť medzi človekom a ulicou dve vrstvy tehál alebo betónu.
Tento princíp však už nedokáže poskytnúť dostatočnú ochranu, keďže Rusko nasadzuje čoraz výkonnejšie drony a smrteľnejšie rakety. Riešením sú bezpečnostné miestnosti priamo v bytoch, ktoré vyzerajú ako šatníky či komory, no majú vystužené steny, odolné dvere a núdzové majáky. V západoukrajinskom Ľvove vzniká prvý obytný komplex s takýmito zabudovanými miestnosťami, navrhnutý podľa izraelského modelu.
Niektoré firmy idú ešte ďalej – spoločnosť Resq Pods vyvinula ochranné kapsuly, ktoré odolajú výbuchu porovnateľnému k 40 kilogramom TNT, požiaru či pádu z výšky dvoch poschodí a sú vybavené ventiláciou, signalizáciou i zásobami vody a potravín.
Na Ukrajine už tri a pol roka nie je rozhodujúce, ktorý byt má výhľad na rieku Dnipro. Dôležité je, ako rýchlo sa jeho obyvatelia dostanú do úkrytu. Pri kúpe či prenájme sa už nerieši, koľko svetla vniká do izieb, ale či dokážu odolať výbuchu. Bezpečnosť dnes znamená vzdialenosť od strategických cieľov, prístup k skutočnému krytu a nezávislým zdrojom energie.
Ukrajinci si preto kladú nové otázky: nachádzajú sa v blízkosti kritickej infraštruktúry, bývajú na vysokom poschodí, je pivnica bezpečná a má núdzový východ či ventiláciu, dokážu si nabiť telefón aj bez centrálnej elektriny? V krajine, kde sú sirény súčasťou každodennej reality, sa bývanie stalo otázkou života a smrti, a otázka „Je tento byt bezpečný?“ patrí medzi prvé, ktoré zaznievajú pri rozhovore s realitným maklérom.
Rusko zasiahlo 28. augusta Kyjev masívnym raketovým a dronovým útokom. Zahynulo pri ňom najmenej 23 ľudí, vrátane štyroch detí.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"