Izrael uvažuje o možnej anexii častí Západného brehu. Reaguje tak na uznanie Palestíny viacerými štátmi

Izraelský bezpečnostný kabinet podľa jedného z ministrov v nedeľu večer rokuje hlavne o vojne v Gaze. Na programe je ale aj možnosť rozšírenia izraelskej zvrchovanosti na Západný breh, teda faktická anexia územia obsadeného vo vojne v roku 1967.

Nie je zatiaľ jasné, kde a odkedy by prípadné rozšírenie izraelskej zvrchovanosti na Západný breh malo platiť, či by sa týkalo všetkých alebo len niektorých izraelských osád, prípadne konkrétnych oblastí, ako je údolie Jordánu. Neisté tiež zostáva, či po rokovaní kabinetu budú nasledovať konkrétne kroky, pretože by išlo o zdĺhavý legislatívny proces.

Akýkoľvek krok smerom k anexii by pravdepodobne vyvolal ostrú kritiku Palestínčanov, ktorí si toto územie nárokujú pre budúci štát, rovnako ako arabských aj západných krajín. Nie je pritom ani jasné, aký postoj k celej veci zastáva americký prezident Donald Trump. Biely dom ani ministerstvo zahraničných vecí na žiadosť o komentár bezprostredne nereagovali.

Čítajte viac

Americká vláda uvažuje o správe Pásma Gazy, píše Washington Post. Súčasťou plánu je vysídlenie obyvateľov

Hovorca izraelského ministra zahraničia nereagoval na žiadosť o komentár k tomu, či minister Gideon Saar tento krok prediskutoval so svojím americkým náprotivkom Markom Rubiom pri návšteve Washingtonu tento týždeň. Kancelária premiéra Benjamina Netanjahua okamžite nereagovala na komentár k tomu, či premiér anexiu podporuje.

Anexia sa spomínala už v minulosti

Vlaňajší sľub Netanjahua anektovať židovské osady a údolie Jordánu bol v roku 2020 zrušený v prospech normalizácie vzťahov so Spojenými arabskými emirátmi a Bahrajnom v rámci tzv. Abrahámových dohôd. Tieto dohody sprostredkoval Trump v čase svojho prvého funkčného obdobia.

Ani kancelária palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása na žiadosť o komentár okamžite nereagovala. Spojené štáty v piatok oznámili, že Abbásovi nedovolia cestu do New Yorku na zasadnutie Valného zhromaždenia OSN, kde niekoľko spojencov USA plánuje uznať Palestínu ako štát.

Izrael, ktorý čelí rastúcej medzinárodnej kritike kvôli vojne v Pásme Gazy, rozhorčilo oznámenie Francúzska, Británie, Austrálie a Kanady, že na samite pri Valnom zhromaždení OSN v septembri oficiálne uznajú palestínsky štát.

Najvyšší súd OSN v roku 2024 uviedol, že izraelská okupácia palestínskych území, vrátane Západného brehu, a tamojšie osady sú nelegálne a Izrael by sa mal čo najskôr z územia stiahnuť. Izrael tvrdí, že tieto územia nie sú z právneho hľadiska okupované, pretože sa nachádzajú na spornom území. OSN a väčšina medzinárodného spoločenstva ale územie považuje za okupované.

Anexia východného Jeruzalema a Golanských výšin Izraelom pred desiatkami rokov nebola medzinárodne uznaná.

Členovia Netanjahuovej vládnej koalície už roky volajú po tom, aby Izrael formálne anektoval časti Západného brehu. Nárok na tieto územia odôvodňujú historickým významom pre židovský národ a odkazmi na biblické udalosti.