Ako zastaviť ruskú inváziu? Krajiny NATO sa spoliehajú na prekvapivého spojenca z prírody
Na východnom krídle NATO sa do obranných plánov čoraz viac zapájajú aj prírodné bariéry.
Ekológovia tvrdia, že využívanie močiarov môže priniesť dvojitý efekt – spomaliť postup nepriateľskej armády a zároveň prispieť k boju proti klimatickým zmenám. Upozornil na to denník Moscow Times.
„Správnym zaobchádzaním s močiarmi je možné zabiť dve muchy jednou ranou – zablokovať cestu tankom, ak sa Vladimir Putin napokon rozhodne rozpútať vojnu v Európe, a pomôcť v boji proti globálnemu otepľovaniu,“ uvádzajú ekológovia.
Historické skúsenosti aj ukrajinský príklad
Močaristé oblasti zohrávali úlohu v dejinách viacerých vojen – od Teutoburského lesa v roku 9 n. l., cez taktiku Holanďanov v 16. a 17. storočí až po obranu Rusov a Fínov.
Význam mali aj na Ukrajine. Po ruskej invázii v roku 2022 navrhol poradca pre obranu Alexander Dmitriev vyhodiť do vzduchu priehradu na rieke Irpiň pri Kyjeve a zaplaviť vysušené močiare.
„Rusi v obrnených transportéroch tam uviazli, potom ich zabili raketou Javelin a keď sa Rusi pokúsili postaviť pontóny, naši ich zastrelili,“ spomína Dmitriev.
Podľa Viktora Kevľuka z Kyjevského centra obranných stratégií tento krok priniesol Ukrajincom čas. „Namiesto priameho útoku na Kyjev bol nepriateľ nútený buď hľadať iné cesty, alebo sa zastaviť. To dalo ukrajinskej strane čas na posilnenie sa na pravom brehu Irpiňa, pričom voda a močariny slúžili ako protitankové priekopy,“ povedal pre Financial Times.
Poľsko a „Východný štít“
Myšlienka využitia prírodných prekážok rezonuje aj v Poľsku. Téma zavlažovania močiarov sa dostala až na vládnu úroveň.
„Príroda je pre nás spojencom a chceme ju využiť,“ vyhlásil štátny tajomník ministerstva obrany Cezary Tomczyk.
Podľa ekológa Viktora Kotovského boli rokovania s úradníkmi nádejné: „Ministerstvo obrany chce získať čo najviac mokradí pozdĺž východnej hranice. A to je presne to, čo je potrebné z hľadiska ochrany prírody a klímy.“
Poľský projekt Východný štít, odštartovaný v roku 2024, počíta s investíciami 2,3 miliardy eur. Okrem opevnení zahŕňa aj vytváranie rašelinísk a lesných porastov na hraniciach.
Ekologická aj vojenská výhoda
Najväčšie rašeliniská v EÚ ležia práve na východnom krídle NATO – od fínskej Arktídy cez pobaltské štáty a Suvalkský koridor až po východ Poľska. Podľa Politico a Financial Times vlády týchto krajín zvažujú obnovu vysušených močiarov ako súčasť obrany aj klimatickej politiky.
Že močiare môžu byť nebezpečné aj pre modernú techniku, ukázal tragický prípad zo 4. apríla 2025 v Litve. V močiari tam uviazlo 63-tonové obrnené vozidlo M88 Hercules, pričom zahynuli štyria americkí vojaci.
Vedci zároveň upozorňujú na klimatický prínos. Vyschnutie 12 percent svetových rašelinísk produkuje štyri percentá globálnych emisií – viac než letecká doprava. Zachované močiare zaberajú tri percentá povrchu planéty, no zadržiavajú tretinu oxidu uhličitého.
Profesorka Avelina Helm z Univerzity v Tartu vidí v kombinovaní obranných a klimatických cieľov veľký potenciál. „Rovnako ako mnohé krajiny EÚ, aj my teraz vypracovávame národný plán obnovy prírodných území a v jeho rámci vidím veľký potenciál na spojenie týchto dvoch cieľov,“ uviedla.
Podobne hovorí aj fínsky poslanec Pauli Aalto-Setälä: „Najmä na východnej hranici je veľa oblastí, ktoré je možné obnoviť – nielen kvôli klíme, ale aj preto, aby sa čo najviac sťažil prechod ruských vojsk.“
Ministerstvá obrany a životného prostredia vo Fínsku sa majú k téme vrátiť na jeseň. „Je to situácia, z ktorej majú prospech všetky strany a ktorá umožňuje dosiahnuť mnoho cieľov naraz,“ dodala Tarja Haaranenová z fínskeho ministerstva životného prostredia.
Nemecký biológ Hans Josten upozornil pre FT na ochranný potenciál rašelinísk aj v Nemecku: „Armáde agresora s ťažkou obrnenou technikou bude veľmi ťažké prekonať obrovskú močaristú oblasť na severovýchode Nemecka,“ Nemecké ministerstvo obrany však zároveň uviedlo, že zaplavovanie močiarov výlučne na vojenské účely „nie je prioritou“ a môže mať riziká pre NATO.
V júli začal platiť zákon o Národných obranných silách. Zapojiť sa môžu bývalí vojaci, ale aj bežní ľudia bez skúseností. Za odmenu dostanú tisíce eur.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"