Letná sezóna bola pre kúpaliská sklamaním. Ľudí odradila nebezpečná améba, slintačka a krívačka aj drahé vstupné
Tohtoročná letná sezóna bola pre kúpaliská náročná. Na návštevnosti sa podpísali vyššie ceny vstupného, chladné počasie aj medializovaný prípad prítomnosti nebezpečných druhov améb v bazénoch v Štúrove. Viac nám v rozhovore priblížil prezident Slovenskej asociácie akvaparkov, kúpalísk a plavární Gabriel Somogyi.
Sezóna poznačená viacerými výzvami
„Táto sezóna je určite podpriemerná. Museli sme sa pobiť s rôznymi výzvami,“ povedal na úvod. Ako prvý problém označil zvýšenie DPH od začiatku roka, ktoré prinútilo zariadenia zdvihnúť ceny vstupeniek. To sa podľa neho odrazilo na návštevnosti, keďže ekonomická situácia obyvateľstva neumožňuje ľuďom chodiť na kúpaliská tak často ako v minulosti.
Leto navyše sprevádzali aj ďalšie komplikácie. Na juhu Slovenska zasiahla zariadenia epizóda slintačky a krívačky, ktorá obmedzila prevádzku niektorých kúpalísk. Verejnosť zároveň vystrašil medializovaný prípad améby v bazénoch kúpaliska v Štúrove. Podľa Somogyiho situáciu ešte zhoršil mimoriadne chladný júl, ktorý bol údajne najchladnejší za posledných pätnásť rokov.
Slovákov vydesila "bazénová baktéria". Požiera mozog, je zriedkavá, ale takmer vždy smrteľná
Počasie kúpajúcim neprialo
Podľa prezidenta asociácie nestačí, aby bolo teplo len jeden deň – priaznivé počasie musí trvať viac dní, aby sa ľudia rozhodli vyraziť na kúpalisko. Takéto stabilné počasie však v júli chýbalo, a preto zariadenia zápasili s nízkym záujmom návštevníkov.
Na návštevnosť vplývajú aj letné dovolenky, pobyty detí v táboroch či sviatky, ktoré vytvárajú predĺžené víkendy.
Kľúčovým obdobím býva najmä júl a prvá polovica augusta, zatiaľ čo koniec augusta už prináša útlm, keďže ľudia sa pripravujú na návrat do práce a deti do škôl.
Tragédia v Štúrove a nevyspytateľné počasie. Kúpaliská na Slovensku budú čeliť finančným stratám
Hygiena bazénov pod prísnym dohľadom
Obavy verejnosti sa po tragédii v Štúrove týkali aj hygieny na kúpaliskách, ktorá sa však líši vzhľadom na jednotlivé typy bazénov.
„Jedny sú prietokové, kde stále vchádza nejaká čistá, nová voda a do odtoku odchádza voda, ktorá sa už do bazéna nevráti. To sú zväčša termálne bazény. A potom sú recirkulačné bazény, kde sa voda točí. Z tých odtokov ide voda do vyrovnávacej nádrže a potom sa cez filtre a dezinfekciu vracia do bazéna. Aj tam sa ale dopúšťa voda, to znamená, že každý deň sa vymení asi 10 percent celkového objemu bazéna,“ vysvetlil Somogyi.
Kontrola vody je podľa neho nepretržitá. „Monitoring bazénov je neustály, robí sa niekoľkokrát denne. Potom sa robia povinné testy, kde sa berú vzorky do laboratórií, kde sa to celé vyhodnotí,“ uviedol.
K tomu sa pridávajú aj špecifické kontroly regionálnych úradov verejného zdravotníctva na rôzne hrozby.
„Ja si dovolím tvrdiť, že slovenské bazény, akvaparky a kúpaliská sú bezpečné,“ ubezpečil prezident asociácie.
Tragédia spustila celoslovenské kontroly. Hygienici preverujú bazény aj jazerá, hľadajú neviditeľné riziko
September už čísla nezachráni
Na prelome augusta a septembra sezóna na kúpaliskách síce pokračuje, no podľa prevádzkovateľov už nemožno očakávať rovnaké čísla ako počas letných prázdnin.
„Dúfame, že september aspoň prinesie také príjemné jesenné počasie. Ale to nám už leto nevráti. Čísla v septembri sa už nemôžu ani priblížiť k číslam z leta,“ uviedol Somogyi.
Podiel domácich a zahraničných hostí sa líši podľa typu zariadenia. Zatiaľ čo niektoré kúpaliská fungujú predovšetkým ako miestne atrakcie, iné sú prispôsobené na zahraničných turistov, ktorí zvyčajne zostávajú na viac dní a často tvoria viac než polovicu návštevnosti. Zahraničná klientela zároveň tlačí na vyššiu kvalitu služieb a modernizáciu zariadení.
Pre prípad vážne chorého chlapca preverujú hygienici kúpaliská na smrteľne nebezpečné améby. V Štúrove jedno už zatvorili
Prevádzkovatelia však upozorňujú, že investovať do nových technológií a zlepšovania služieb si môžu dovoliť iba tí, ktorí majú dostatočné príjmy.
„Investovať môže ten, kto na to má. Keď je veľmi zlá sezóna, keď sa nezarobí, – lebo tie fixné náklady sú veľmi vysoké –, tak potom, bohužiaľ, vzniká investičný deficit,“ priznal prezident asociácie.
Tento problém sa podľa neho ťahá ešte od čias pandémie, keď sektor zaznamenal výrazné prepady. Najmä menšie zariadenia preto narážajú na hranice svojich možností a nemôžu si dovoliť investovať do nových technológií toľko, koľko by chceli.
„Aj preto sa obraciame na ministerstvo a rôzne štátne orgány, aby sa vytvárali možnosti finančnej podpory týchto zariadení, aby sme nezaostávali za zahraničnou konkurenciou,“ uzavrel Somogyi.
Kúpaliská sprísňujú hygienu. Po smrti 11-ročného chlapca zavádzajú nárazové dezinfekcie aj nové pravidlá