Umelá inteligencia už má jasný dopad na pracovný trh. Skúsenosti sú nad zlato a mladí na to doplácajú

Generatívna umelá inteligencia už citeľne mení pracovný trh v USA. Najviac zasahuje mladých pracovníkov vo veku 22 až 25 rokov, ktorí len začínajú kariéru.

tablet internet umela inteligencia programovanie
Foto: SITA/AP

Vyplýva to zo štúdie prestížnej Stanfordskej univerzity, prvej svojho druhu, na ktorú upozornil portál Axios.

Najrýchlejšia zmena od pandémie

Vedci zistili, že v profesiách najviac ohrozených AI klesla zamestnanosť mladých pracovníkov až o 13 percent – a to aj po zohľadnení kontrolných mechanizmov firiem. V menej ohrozených odvetviach či u skúsenejších zamestnancov zostáva zamestnanosť stabilná alebo dokonca rastie.

„Existujú jednoznačné dôkazy, že umelá inteligencia začína mať veľký vplyv,“ povedal pre Axios ekonóm a profesor Erik Brynjolfsson zo Stanfordskej univerzity. Podľa neho je pozoruhodné, akou rýchlosťou sa dopad AI z teoretickej roviny zmenil na reálny problém. „Je to najrýchlejšia a najrozsiahlejšia zmena, akú som kedy videl,“ zdôraznil s tým, že porovnateľná bola len revolúcia práce na diaľku počas pandémie COVID-19.

Skúsenosti chránia starších, mladí sú „kanárikom v bani“

Naopak, starší pracovníci zatiaľ výrazný vplyv AI nepociťujú. Podľa Brynjolfssona je to aj preto, že generatívna inteligencia má podobne ako čerství absolventi viac teoretických vedomostí než praktických skúseností. „Starší pracovníci majú viac nenahraditeľných vedomostí, naučili sa triky, ktoré sa možno nikdy nezapísali. To sú veci, ktoré umelá inteligencia nedokáže naučiť, aspoň zatiaľ nie,“ dodal.

Odborníci však upozorňujú, že ak mladí nedostanú šancu na prvé pracovné skúsenosti, celé odvetvia môžu v budúcnosti čeliť nedostatku profesionálov. „Budeme musieť premýšľať o tom, ako sa pracovný trh prispôsobí, aby každý dostal šancu postupovať po kariérnom rebríčku,“ zdôraznil Brynjolfsson.

Ten zároveň pripustil, že mladí zamestnanci môžu byť len prvou vlnou zasiahnutou technológiou. „Je možné, že to, čo vidíme, je kanárik v bani,“ poznamenal a prirovnal situáciu k varovnému signálu, keď v baniach hynuli kanáriky otrávené plynom skôr, než si to uvedomili baníci.

Záleží na firmách a spôsobe nasadenia AI

Výskumníci sa snažili vylúčiť aj iné faktory, napríklad zmeny v práci na diaľku či vývoj technologického sektora. Podľa Brynjolfssona však „vyzerá to tak, že za týmito veľkými zmenami stojí AI“. Rozdiely sú aj medzi samotnými podnikmi: tie, ktoré technológiu používajú na podporu ľudí, zamestnávajú viac, zatiaľ čo firmy využívajúce AI ako náhradu ľudskej práce prijímajú menej.

Otvorenou otázkou zostáva, či bude AI aj naďalej zasahovať najmä pozície pre začiatočníkov, alebo sa jej vplyv rozšíri aj na kvalifikovanejších zamestnancov. „To je biliónová otázka,“ uzavrel Brynjolfsson.

Psychológovia upozorňujú, že fenomén umelej inteligencie sa môže stať naozaj nebezpečným. Viac nám povedala Zuzana Juráneková, poradkyňa psychologickej poradne IPčko.

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"