Analytici: Ochrana menšiny je len zámienkou. Donbas je pre Rusko strategickou oblasťou a zdrojom surovín

Moskva sa usiluje o kontrolu kľúčového obranného pásu ukrajinskej armády v Doneckej oblasti, ktorý bráni ďalšiemu postupu ruských vojsk na západ, a zároveň o získanie nerastného bohatstva regiónu.

Naratív ruskej propagandy

Donbas tvorí časť Doneckej a Luhanskej oblasti, pričom kľúčová je práve oblasť Donecka. Takzvaný pevnostný pás tvorí zhruba päťdesiat kilometrov dlhé opevnenie zložené zo zákopov a oporných bodov, ktorého chrbticou sú mestá Slavjansk, Kramatorsk a Konstantinivka. Význam tejto línie podľa Vlastislava Brezu z Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej spočíva v ochrane nielen Donbasu, ale celej ľavobrežnej Ukrajiny (od rieky Dnepr).

Pevnostný pás nevznikol po ruskej invázii v roku 2022, ale už v roku 2014, po anexii Krymu a vyhlásení samozvaných ľudových republík v Donecku a Luhansku. Ruská armáda ich nedokázala dobyť ani za viac ako tri roky otvorenej agresie.

Oficiálne Rusko odôvodňuje záujem o Donbas ochranou ruského obyvateľstva. "To je ale predovšetkým zástupný argument, do ktorého Putin svoje kroky balí. Vychádza z dlhodobej línie ruskej propagandy, ktorá tvrdí, že je nutné chrániť ruské menšiny všade na svete. Tento naratív má navodiť dojem, že Rusko má na zásah v Donbase nárok," povedal Bříza.

Čítajte viac

Ukrajinský „pevnostný pás“. Kyjev sa ho nemôže vzdať a Vladimir Putin po ňom túži. Prečo?

Oblasť bohatá na uhlie a vzácne kovy

Tiež Pavel Havlíček z Asociácie pre medzinárodné otázky označil región za bezpečnostno-strategický. Pripomenul, že po roku 2014 fungoval konflikt o Donbas predovšetkým ako prostriedok ruského nátlaku na Kyjev proti jeho integrácii do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie (NATO). Po začiatku invázie v roku 2022 sa oblasť stala jednou z nástupných pozícií Moskvy. Avšak v obmedzenej miere, pretože ukrajinské jednotky a pozície v regióne, ktoré Rusko dlhodobo zadržiavalo od ďalšieho postupu, boli medzi tými najviac bojaschopnými a odolnými voči agresii. Podľa neho takzvaná Donecká a Luhanská ľudová republika Kremľa dobre poslúžili ako argumentačné body na pokračovanie útoku.

Rusko podľa Havlíčka využilo argumenty jazykovej, etnickej i takzvanej pasportizácie, keď obyvateľom rozdalo občianstvo a následne ich vyhlasovalo za chránené.

Okrem vojenského hľadiska zohrávajú úlohu aj hospodárske záujmy. Donbas je oblasťou s rozsiahlymi ložiskami uhlia a vzácnych kovov. "To predstavuje pre Rusko ďalšiu atraktívnu motiváciu, aj keď ide skôr o synergický efekt ako hlavný dôvod," myslí si Bříza.

Za nereálne považuje Bříza možnosť, že by ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pristúpil na ruské návrhy a Donbas výmenou za prímerie odovzdal. Ukrajina by o takomto variante mohla uvažovať len vtedy, ak by jej západní spojenci poskytli silné bezpečnostné garancie.

Ruský prezident Vladimir Putin podľa zdrojov západných médií podmieňuje ukončenie vojny tým, že sa Ukrajina vzdá celého Donbasu. Na oplátku je ochotný zmraziť terajšie frontové línie v Chersonskej a Záporožskej oblasti, ktoré Rusi okupujú z menšej časti.

Moskva tentokrát útočila na západe Ukrajiny. Zasiahla Mukačevo aj Ľvov, hlásia viacero zranených.