Radikalizácia aj vylúčenie. Úrady varujú pred porušovaním práv ukrajinských detí na Slovensku, štát vraj nerobí nič
Slovenská komora učiteľov (SKU), Národný kontrolný úrad (NKÚ) aj komisár pre deti upozorňujú, že štát zanedbáva jazykovú a psychologickú podporu pre ukrajinské deti.
SKU, ktorá dlhodobo upozorňuje na porušovanie práv detí z Ukrajiny v slovenskom vzdelávaní, v máji podala na Slovensko podnet a žalobu Európskej komisii, Úradu vysokého komisára pre utečencov (UNHCR) a OSN, píše Euractiv.
Kritika rastie
Ako v správe uviedli učitelia, evidujú prípady zakazovania rozprávania detí na školách v materinskom jazyku, sprísňovanie pravidiel v školách, redukovanie jazykovej prípravy len na krátkodobé a nesystémové doučovania alebo aj žiadnu podporu.
„Napriek snahe SKU, apelom na ministerstvo školstva nedošlo za tri roky k žiadnemu posunu, naopak, dochádza k zhoršeniu situácie. Komora sa obracia preto na najvyššie orgány ochrany práv detí, aby došlo k okamžitým rokovaniam a zastaveniu takéhoto porušovania,“ uviedli v správe učitelia.
Ku kritike sa v auguste pridal NKÚ aj Úrad komisára pre deti. Ako poznamenáva Euractiv, téma nadobúda nový rozmer, pretože od septembra 2025 začína pre deti utečencov na Slovensku platiť povinné vzdelávanie. Ministerstvo školstva pre portál pochybenia odmieta a obavy, pre ktoré podala podnet a žalobu SKU, považuje za „neoprávnené“.
Deti bez právneho zástupcu
Komisár pre deti Jozef Mikloško 18. augusta napríklad upozornil, že na Slovensku sa nachádza vysoký počet maloletých ukrajinských študentov bez rodičovskej starostlivosti. V praxi často nastáva, že tieto deti zastupuje jedna osoba na základe splnomocnenia, pričom na jedného zástupcu môže pripadať až niekoľko desiatok detí. Z hľadiska reálnej starostlivosti je to neudržateľné.
Komisár ďalej poukázal na to, že najrizikovejšou skupinou sú deti vo veku 16 až 18 rokov, ktoré na Slovensku nemajú nikoho zo svojich blízkych. Podľa odhadov sa na Slovensku nachádza približne päťtisíc takýchto mladistvých, pričom asi tisíc z nich nemá vôbec právneho zástupcu. Tieto deti rodičov majú, no tí často nemôžu prísť na Slovensko.
„Následky sú závažné - mladí ľudia nemôžu ísť k lekárovi, majú problém nájsť brigádu, ubytovanie či iné základné zabezpečenie. Situácia sa pritom zhoršuje. Každý mesiac pribúdajú stovky nových detí, ktoré sa na Slovensko dostávajú prostredníctvom ukrajinských agentúr,“ sumarizoval Mikloško.
Jazyková bariéra
Komisár tvrdí, že Prešovskom a Košickom samosprávnom kraji testovalo znalosť slovenčiny 24 zo 60 škôl, v bratislavskom desať z 28 a v banskobystrickom len štyri z 22 škôl. Podľa Mikloška sa nízka znalosť slovenského jazyka objavuje medzi najvážnejšími problémami, najmä u prvákov, ktorí často odmietajú komunikovať po slovensky, separujú sa a majú problémy so zvládaním predmetov, v ktorých sa vyžaduje jazyková kompetencia.
Komora učiteľov zase uvádza, že „ministerstvo školstva neposkytlo žiadnu pomoc v jazykovej oblasti deťom utečencov, neexistujú dokumenty na usmernenie tejto problematiky.“ Tvrdí, že eviduje prípady, keď učitelia zakazovali deťom rozprávať sa s kamarátmi po ukrajinsky a pomáhali si pritom argumentom „na Slovensku po slovensky“.
„Na jazykové vzdelávanie detí v kurzoch bolo vyčlenených 1,8 milióna eur. Kurzy boli väčšinou po vyučovaní a s lektormi bez kvalifikácie na vyučovanie slovenčiny ako cudzieho jazyka. V roku 2022 ich organizovalo 56 percent základných škôl, v roku 2024 ich počet klesol na 22 percent,“ uvádza správa NKÚ.
Potenciál u cudzincov?
SKU tiež tvrdí, že štát na jazykovú podporu vynakladá výrazne menej peňazí, ako školský zákon predpokladá.
Neúplne štatistiky podľa SKU tiež ukazujú, že máme len veľmi malú časť ukrajinských detí začlenených v stredných školách, lebo neprejdú cez bariéru slovenských prijímačiek. „Stredné školy im odmietajú prispôsobovať prijímačky, lebo je (tam) často pretlak na miesta. A tak úradníci, ako aj niektorí riaditelia dokonca priamo povedia, že prečo by mali byť diskriminované slovenské deti,“ tvrdia učitelia.
Rezort školstva pre Euractiv uviedol, že neeviduje, že by stredné školy, ktoré vyžadujú talentovú skúšku, neprijímali odídencov. „Práve naopak, §146 školského zákona vníma potenciál u cudzincov, čím vytvára podmienky na vzdelávanie. Ponúka jazykové kurzy a vytvára možnosti štúdia na stredných školách za tých istých podmienok ako občanom Slovenskej republiky,“ uviedlo tlačové oddelenie pre portál.
Komisár zdôraznil, že integrácia ukrajinských stredoškolských študentov na Slovensku je komplexnou výzvou, ktorá presahuje rezort školstva. Žiada preto vypracovanie jasného usmernenia pre stredné školy, ktoré by stanovilo jednotné pravidlá v kľúčových oblastiach týkajúcich sa zahraničných žiakov. Ide najmä o prijímacie konanie, jazykovú prípravu, proces zápisu na štúdium, uzatváranie ubytovacích zmlúv na internátoch, zavedenie systému tútorstva a mentorstva, ako aj otázky zdravotného poistenia a zabezpečenia prístupu k zdravotnej starostlivosti.
Vylúčenia aj radikalizácia
„Dostali sme od EÚ napríklad v kapitole školstva asi sto miliónov eur. Peniaze sa rozdali na prerábky škôl a deťom sa nedostala takmer žiadna jazyková, psychosociálna či kariérna podpora,“ uviedla SKU s tým, že tisíckam detí hrozí predčasné ukončenie školskej dochádzky, postraumatická stresová porucha, strata zmyslu života či radikalizácia. „Štát neurobil pre tieto deti takmer nič a ani nič nepripravuje,“ dodali učitelia.
„Všetky medzinárodne dokumenty uvádzajú potrebu v ich jazyku im túto pomoc poskytovať. Z ministerstva nešlo ani jedno usmernenie ani jedna pomoc, ani euro na podporu týchto služieb,“ hovorí komora s tým, že chýbajú ukrajinské diagnostické manuály, terapeuti, psychológovia, sociálni aj liečební pedagógovia.
Aj Mikloško apeluje na dostupnosť zdravotnej starostlivosti a psychologickej pomoci. „Ak tieto oblasti nebudú riešené koordinovane a dlhodobo, Slovensko riskuje, že stovky detí vyrastú bez adekvátnej podpory, čo môže viesť, ako sa už teraz ukazuje, k sociálnemu vylúčeniu, radikalizácii a dlhodobým problémom pre celú spoločnosť,“ uviedol.
„Postupne sa ukazuje, že časť detí je mimo vzdelávania v našom školskom prostredí. Hrozí im tak izolácia, vylúčenie, neskôr pre neznalosť jazyka znížená možnosť uplatniť sa na trhu práce, chudoba a s tým spojené ďalšie spoločenské riziká,“ píše sa v augustovej správe NKÚ.
Zmení sa niečo?
Viktor Križo z SKU uviedol, že ku koncu júla neboli „kroky k náprave žiadne“ a ministerstvo na ich kritiku nereagovalo, avšak tvrdí, že vníma istý rozkol medzi rezortom školstva a ministrom Tomášom Druckerom (Hlas).
„Ak sa teraz darí niečo dostať do novely v prospech cudzincov, je to s veľkou nevôľou ministerstva. Jediný, kto nás v tomto podporil je sám minister, zamestnanci výslovne bojujú skôr proti,“ tvrdí Križo. „Podarilo sa nám aj v tejto téme dosiahnuť, že budú upravené podmienky prijímacích skúšok, maturít pre cudzincov, teda aj ukrajinských detí, a tiež legislatívny rozbeh adaptačných tried a kurikulárnych zmien pre deti cudzincov,“ uviedol Križo, ktorý spoluprácu s ministrom hodnotí kladne.
Podľa listu, ktorý má Euractiv k dispozícii, v Bruseli reagovali na podnet učiteľov ešte v júni a uistili ich, že ich obavy „berú veľmi vážne“.
„Eurokomisia uviedla, že aj na základe obáv z neefektívneho začleňovania Ukrajincov, ktoré Komora učiteľov vyslovila už minulý rok, bude Európsky sociálny fond plus (ESF+) obsahovať požiadavku uskutočniť analýzu úrovne integrácie ukrajinských žiakov,“ doplnil Euractiv.
Pozrite si archívnu reportáž o Ukrajincoch žijúcich na Slovensku a o tom, ako sa ich život zo dňa na deň zmenil:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"