Vláda rokovala: Regiónom príde po víchrici finančná pomoc, správa od EK o právnom štáte je vraj nepresná
Vláda na svojom stredajšom zasadaní schválila viacero noviel zákonov. Tiež schválila úhradu výdavkov obcí, miest a okresných úradov spojených s mimoriadnymi situáciami aj samosprávam postihnutých júlovou víchricou. Jednorazovú finančnú výpomoc dostanú aj obyvatelia zasiahnutých obcí.
Výdavky na mimoriadne situácie aj finančná pomoc
Vláda schválila úhradu výdavkov obcí, miest a okresných úradov spojených s mimoriadnymi situáciami v celkovej výške viac ako 1,3 milióna eur, z čoho necelých 400 000 eur pôjde samosprávam postihnutým júlovou víchricou, najviac mestu Prešov. Okrem toho kabinet vyčlenil takmer 100 000 eur na jednorazovú finančnú výpomoc pre obyvateľov zasiahnutých obcí, pričom najväčšiu podporu dostanú Gelnica a Cernica.
Podľa ministerstva vnútra ide o oprávnené výdavky súvisiace s odstraňovaním následkov požiarov, víchric, zosuvov pôdy, kalamít či úniku nebezpečných látok, ktoré samosprávy museli riešiť nad rámec svojich bežných povinností.
„Pri požiaroch a víchriciach je potrebné postihnutému obyvateľstvu poskytnúť v zmysle zákona núdzové ubytovanie a zásobovanie a vykonať záchranné práce s cieľom ochrany života, zdravia a majetku. S týmto opatreniami priamo súvisí aj vyvedenie osôb z ohrozenej alebo postihnutej oblasti mimoriadnou udalosťou. V súvislosti so zosuvmi pôdy sa vykonávajú okamžité protihavarijné opatrenia na ochranu života, zdravia a majetku a protihavarijné opatrenia na odstránenie bezprostredného ohrozenia,“ uviedol rezort v jednom z materiálov.
Ako ministerstvo poukázalo, pri snehových kalamitách musia samosprávy zabezpečiť prejazdnosť cestných komunikácií pre záchranné zložky. „Tieto opatrenia sa vykonávajú nad rámec bežnej zimnej údržby, keď bola meteorologická situácia v predmetných oblastiach nepriaznivá a v rámci bežnej zimnej údržby nebolo možné zabezpečiť odstránenie nahromadeného snehu,“ vysvetlilo ministerstvo opodstatnenosť výdavkov.
Vláda: Správa o právnom štáte od EK je v mnohom je nepresná
Vláda SR odmietla tohtoročnú správu Európskej komisie o právnom štáte s tým, že bola vypracovaná nevhodnou metodikou a obsahuje nepresnosti týkajúce sa Slovenska. Hoci dokument označila za vyváženejší než v minulosti, zdôraznila, že väčšina sporných informácií vyznieva v neprospech SR. Podľa kabinetu správa nezohľadňuje v plnej miere názory slovenských orgánov, je neúplná, nepresná a často postavená na všeobecných hodnoteniach bez podrobného odôvodnenia.
Slovenské orgány podľa vlády dostali priestor vyjadriť svoje názory a poskytnúť relevantné vstupy, no výslednú podobu správy považuje v mnohom za „neúplnú, nepresnú a neodzrkadľujúcu skutočný stav v Slovenskej republike“. Komisia je pri hodnoteniach pokroku podľa vlády SR vo svojich vyjadreniach často príliš všeobecná a chýba v nich podrobné odôvodnenie.
Za zásadné výhrady považuje používanie mimovládnych organizácií, ktoré sú podľa vlády politicky angažované a v konflikte záujmov, ako relevantných zdrojov „bez akéhokoľvek zohľadnenia kontextu ich financovania a politického pôsobenia“. Vláda kritizuje nekritické preberanie vyjadrení týchto mimovládok, a to aj po „dôkladnom a odôvodnenom“ upozornení od Úradu vlády SR, že ich vyjadrenia sú neúplné, nepresné či nepravdivé.
Kabinet tvrdí, že Komisia nedodržala ani vlastné metodické zásady a vyzval, aby budúce správy vychádzali viac z overených faktov než z politických úvah. Tento názor podľa vlády podporil aj Európsky dvor audítorov, ktorý odporučil zlepšenie procesu prípravy hodnotení.
O čom ministri rokujú nám z Úradu vlády priblížila Monika Podstavková.
Zmeny týkajúce sa organizácie Ústavného súdu
Vláda schválila návrh novely zákona o Ústavnom súde SR, ktorý prináša viacero organizačných a procesných zmien s cieľom zefektívniť jeho činnosť. Ruší sa povinná pravidelná obmena senátov aj povinnosť ustanovovať právneho zástupcu v prípadoch, kde to umožňuje osobitný zákon.
Novela zjednodušuje prístup k funkcii súdneho poradcu, zavádza subsidiárne použitie Správneho súdneho poriadku a mení pravidlá pre zverejňovanie rozhodnutí v Zbierke zákonov. Úpravou prechádza aj konanie o ústavnej sťažnosti, kde sa ruší rozdiel medzi nedostatkom právomoci a neprípustnosťou sťažnosti. Zmeny majú priniesť presnejšiu právnu úpravu a účinné rozhodovanie ÚS, účinnosť sa predpokladá od 1. decembra.
O stupni stráženia by mohol rozhodovať ZVJS
Vláda schválila novelu zákona o výkone trestu odňatia slobody, ktorá prináša viaceré zmeny zamerané na humanizáciu väzenstva a zefektívnenie rozhodovania. O zaradení odsúdeného do stupňa stráženia by po novom mal rozhodovať Zbor väzenskej a justičnej stráže namiesto súdu, pričom sa bude prihliadať na individuálne riziká a správanie odsúdeného. Novela reaguje aj na odporúčania CPT – zvyšuje minimálnu ubytovaciu plochu, upravuje podmienky pre doživotne odsúdených, rozširuje možnosti kontaktu väzňov s rodinou vrátane videonávštev a ruší zákaz telefonovania ako disciplinárny trest. Zároveň skracuje dĺžku disciplinárnych trestov, umožňuje ich preskúmanie v prospech odsúdeného a zavádza ďalšie opatrenia smerujúce k posilneniu práv väzňov. Účinnosť zákona je naplánovaná od 1. júla 2026.
Kódex správania sa osôb vo vysokých výkonných funkciách
Vláda schválila kódex správania pre osoby vo vysokých výkonových funkciách, ako sú členovia vlády či vedúci ústredných orgánov, ktorý má rozšíriť zásady integrity vo verejnej správe.
„Kódex obsahuje zásady, respektíve štandardy správania sa, ktorými by sa mala osoba vo vysokej výkonnej funkcii riadiť. Kódex má povahu soft-law a má deklaratórny charakter. Neustanovuje nové právne povinnosti a jeho prípadné porušenie nespôsobuje právne následky,“ vysvetlil v predkladacej správe vedúci Úradu vlády SR Juraj Gedra, ktorý návrh kódexu na rokovanie kabinetu predložil.
Dokument má deklaratórny charakter, neustanovuje nové právne povinnosti a jeho porušenie nebude mať právne následky. Kódex nadväzuje na existujúce zákony a etické normy o ochrane verejného záujmu a bude zverejnený na webe Úradu vlády do 24. septembra.
Vláda odvolala svojho splnomocnenca v Haagu
Vláda v stredu odvolala Metoda Špaceka z funkcie jej splnomocnenca v konaní pred Medzinárodným súdnym dvorom v Haagu vo veci Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros. Vysvetlila, že v konaní neplánuje pokračovať. Hovorila o neopodstatnenosti. Upozornila pri tom na to, že vládny kabinet v roku 1998 požiadal o dodatočný rozsudok v konaní, keďže Maďarsko vtedy nechcelo implementovať ten zo septembra 1997, no v roku 2017 požiadal o späťvzatie žiadosti a ukončenie konania.
„Meritórne právne otázky boli vyriešené v rozsudku z 25. septembra 1997. Žiadosť SR z roku 1998 o vydanie dodatočného rozsudku je neaktuálna, prekonaná a stratila svoje opodstatnenie, keď SR v roku 2017 žiadala o ukončenie konania, s čím maďarská strana súhlasila, pričom strany sporu odvtedy neurobili vo veci žiadny úkon,“ skonštatovala. Ďalšiu osobu na post nevymenovala.
Článok pokračuje na druhej strane.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"