Ilúzia mieru alebo začiatok konca vojny? Odborníci hovoria, že bez prímeria a tlaku Západu sa Rusko len tak nepodvolí
Posledné diplomatické pohyby a stretnutia sprostredkované americkým prezidentom Donaldom Trumpom predstavujú významný posun smerom k možnému urovnaniu konfliktu na Ukrajine, zhodujú sa experti, ktorých oslovila ČTK.
Armádny generál vo výslužbe a bývalý náčelník generálneho štábu Jiří Šedivý hodnotí pozitívne pripravovanú schôdzku medzi prezidentmi Ruska Vladimirom Putinom a Ukrajiny Volodymyrom Zelenským.
Uviedol, že aj napriek dramaticky rozdielnym predstavám Ruska a ukrajinského vedenia ide o významný krok. Rokovania podľa neho musia byť starostlivo pripravené a vedené tak, aby sa obe strany vyhli konfrontačnému tónu.
„Musí sa podariť nastaviť atmosféru, v ktorej jedna strana nebude druhú poučovať alebo urážať, ale budú hľadať styčné body, od ktorých sa rokovania odvinú,“ povedal Šedivý. Do ďalších stretnutí by sa podľa neho malo premietnuť poučenie z februárovej schôdzky Trumpa so Zelenským, kedy bolo zrejmé, že rokovanie nebolo pripravené a podľa toho dopadlo.
„Včera (v pondelok) už bolo vidieť, že Zelenskyj bol dobre pripravený, rovnako ako európski partneri,“ dodal.
Podobne pozitívne hodnotí posledné rokovanie Pavel Havlíček z Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO), a to ako celkovým vyznením, tak v konkrétnych príkladoch. Celkovo k tomu podľa neho prispelo tiež európske angažmán.
Garancie ostávajú sporné
Bezpečnostné garancie pre Ukrajinu sú aj naďalej kontroverznou témou. Rusko odmieta prítomnosť vojakov Severoatlantickej aliancie (NATO), napriek tomu pripustilo určitú formu záruk. V tejto otázke je ale podľa Havlíčka mnoho vecí stále otvorených.
„S najväčšou pravdepodobnosťou by si to vyžadovalo priame nasadenie európskych vojakov na Ukrajine, ktoré si však možno len ťažko predstaviť bez presadeného prímeria a zároveň tiež americkej podpory, ktorú Trump včera oficiálne otvoril,“ povedal.
Šedivý vidí priestor na zapojenie Spojených štátov a európskych spojencov predovšetkým v podpornej úlohe, teda vo vyzbrojovaní a cvičení ukrajinskej armády tak, aby bola odolná voči provokáciám a snahám Ruska konflikt rozdúchať. „To bude ešte dlhá cesta rokovaní, ale včerajšia debata ukazuje, že riešenie je možné,“ dodal.
Možnosti aj slepé uličky
Amerikanista Jakub Lepší z University of New York in Prague upozornil, že zatiaľ existujú skôr možnosti a sľuby ako konkrétne výsledky.
Negatívne hodnotí Trumpov posun, keď od svojej jasnej požiadavky na prímerie ako podmienky pre ďalšie rokovania o Ukrajine prešiel k ochote dlho rokovať s Putinom o mieri. To bez prímeria znamená v praxi možnosť ďalšieho pokračovania ruských vojenských operácií proti Ukrajine.
Koniec vojny je podľa Lepšieho realistický až vtedy, keď Západ, najmä Trump, dostane Putina pod dostatočný tlak. Musí ísť o kombináciu tvrdých hrozieb a nových sankcií na jednej strane a prísľubov ukončenia tých existujúcich spolu s ponukou ekonomickej spolupráce na strane druhej. Až vtedy môže byť pre Moskvu výhodnejšie agresiu zastaviť.
Druhou možnosťou by bol scenár, keď by sa Ukrajina dostala do takej zúfalej situácie, že by musela prijať podmienky typu územných ústupkov.
V pondelok sa Trump stretol so Zelenským a európskymi lídrami. Predchádzalo tomu piatkové rokovanie amerického prezidenta s Putinom. Výsledkom pondelkového stretnutia v Bielom dome je okrem iného príprava stretnutia Zelenského s Putinom.
Pozrite si, aké sú výsledky rokovania Zelenského, Trumpa a európskych lídrov v Bielom dome:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"