Vláda viní ombudsmana z podpory opozície. Dobrovodský: Dištancujem sa od politických aktérov
Verejný ochranca práv (VOP) Róbert Dobrovodský podal na Ústavný súd SR sťažnosť proti zákonu o transparentnosti mimovládok. Podanie sa podľa úradu vlády zhoduje s argumentmi politickej opozície.
Ako uviedol Tlačový a informačný odbor ÚV SR, Úrad vlády SR, ktorý bol jedným z tvorcov zákona o stransparentnení mimovládneho sektora na Slovensku, rešpektuje právo ombudsmana zapájať sa do tvorby verejných politík, a to aj formou ústavných podaní.
„Je však nepochopiteľné, že pri svojom podaní si nekriticky osvojil zavádzajúcu argumentáciu politickej opozície, ktorá bola v priebehu verejnej diskusie niekoľkokrát vyvrátená. Rovnako ako politická opozícia si nevšimol oficiálne odporúčania na stransparentnenie tretieho sektora zo strany medzinárodných autorít ako OECD, Greco, či FATF, na ktoré reagovala prijatá legislatíva," uviedli z úradu vlády na adresu ombudsmana.
Odporúčania medzinárodných inštitúcií
Tlačový a informačný odbor ÚV SR tiež dal do pozornosti viacero odporúčaní rešpektovaných medzinárodných inštitúcií. Ide napríklad o OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj), ktorá uvádza, že jedným zo spôsobov, ako zvýšiť transparentnosť, je požadovať od organizácií občianskej spoločnosti, aby zverejňovali a poskytovali informácie, ktoré sa týkajú integrity a dobrej správy, medzi nimi aj zdrojov financovania, výročných správ, ročných činností a zamestnancov.
Úrad vlády cituje aj FATF (Finančná akčná skupina - medzivládny orgán, ktorý sa venuje boju proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, pozn. red.), ktorý uvádza, že „krajina môže od neziskových organizácií vyžadovať, aby vydávali výročné finančné výkazy, ktoré obsahujú podrobný rozpis príjmov a výdavkov“, a tiež, že zdroje financovania, vrátane podrobností o hlavných prispievateľoch, by mali byť verejne dostupné spolu s výškou príspevkov.
Ústavný súd SR
Ústavný súd SR už prejednáva súlad zákona s ústavou. Úrad vlády považuje podanie VOP za „zbytočné a politické“. Podľa úradu VOP nereflektuje potrebu transparentného nakladania s verejnými a európskymi peniazmi.
Úrad vlády potvrdzuje, že je pripravený vecne vyvrátiť všetky zavádzajúce tvrdenia. Rovnako spolupracuje s medzinárodnými inštitúciami, ako sú Európska komisia, OBSE, OSN, GAC, CINGO, Benátska komisia či Rada Európy.
„Môj návrh na preskúmanie ústavnosti zákona o mimovládnych organizáciách vychádzal výlučne z mojich poznatkov, z vlastnej právnej analýzy zamestnancov Kancelárie verejného ochrancu práv, z príslušnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a medzinárodných súdov a relevantných medzinárodných organizácií. Ako vyplýva zo samotného obsahu návrhu, tento obsahuje výlučne odbornú a ústavnoprávnu argumentáciu,“ zareagoval Dobrovodský na vyjadrenia úradu vlády.
Zároveň sa dištancoval od snáh politických aktérov zatiahnuť ho do vnútropolitického zápasu. „Mojim poslaním, ako verejného ochrancu práv, je podľa Ústavy Slovenskej republiky ochrana základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb pred štátnou mocou a toto poslanie bolo a je sledované aj pri podaní návrhu na Ústavný súd," uviedol, pripomínajúc, že na ÚS SR dosiaľ podal tri návrhy, a to vo veci zákona o slobodnom prístupe k informáciám, zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov (lieky na výnimku), a napokon spomínaného zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich verejnoprospešné služby. Ombudsman tiež zdôraznil, že pri výkone svojich ústavných právomocí sa nebude riadiť politickými stanoviskami Úradu vlády SR, vládnej koalície, ale ani opozície. „Preto budem v ďalšom konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky reagovať len na vecné a odôvodnené odborné výhrady k obsahu môjho návrhu,“ uzavrel Dobrovodský.
Návrh zákona smeruje na súd
Dobrovodský podal pred niekoľkými dňami návrh na Ústavný súd SR, ktorým žiada o preskúmanie súladu koaličnej novely zákona o mimovládnych organizáciách s ústavou. Zároveň napadol aj súlad s medzinárodnými dohovormi, konkrétne Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Chartou základných práv Európskej únie.
Podľa verejného ochrancu práv napadnuté ustanovenia neprípustne a neprimerane obmedzujú základné práva a slobody fyzických a právnických osôb. Dobrovodský ocenil, že Národná rada SR odstránila počas rokovania viaceré ustanovenia, ktoré považoval za nesúladné s ústavou a ktoré zasahovali do ľudských práv a slobôd.
„Parlamentu som zaslal k tejto otázke tri listy. Stále však v zákone zostali ustanovenia, ktoré neprípustne obmedzujú viaceré základné práva a slobody fyzických a právnických osôb. Toto obmedzenie nie je ústavne konformné," vyhlásil ombudsman.
Problematické body
Medzi problematické body novely radí napríklad povinné zverejňovanie prispievateľov a vplyv na ochranu súkromia. Ďalšími problematickými oblasťami sú podľa Dobrovodského obmedzenie voľného pohybu kapitálu, nedostatky v ochrane osobných údajov alebo zaradenie mimovládnych organizácií medzi povinné osoby podľa zákona o slobode informácií, ak prekročia stanovenú hranicu príjmov z verejných zdrojov.
Verejný ochranca práv v tejto súvislosti tvrdí, že toto rozšírenie pôsobnosti môže viesť k nadmernej byrokracii a obmedzeniu činnosti organizácií, ktoré sú pre spoločnosť dôležité. Ombudsman poukazuje aj na problém takzvanej domnienky kumulácie príjmov, ak štatutárny orgán pôsobí vo viacerých mimovládnych organizáciách.
Novela podľa ombudsmana predstavuje vážny zásah do nezávislej činnosti občianskej spoločnosti a do práv jednotlivcov, čo môže byť v podmienkach demokratického a právneho štátu problematické.
„Pevne verím, že ústavný súd sa mojím návrhom bude zaoberať v plnej miere a potvrdí, že ochrana základných práv a slobôd je v právnom štáte prioritou," dodal Dobrovodský. Ústavný súd už v máji prijal na ďalšie konanie podnet k novele zákona o mimovládkach, a to v celom rozsahu. Podnet podala skupina 32 poslancov Národnej rady SR.
Súd rozhodol
Návrhu na pozastavenie účinnosti tejto novely však súd nevyhovel. Novelu zákona o mimovládnych organizáciách, ktorý parlament schválil v polovici apríla. Podľa predkladateľov je hlavným cieľom návrhu stransparentnenie fungovania mimovládok. Slovenské mimovládne organizácie aj opozícia novelu zákona kritizovali, považujú ju za škodlivú a diskriminačnú, hovorili aj o protiústavnosti.
Opakovane ju nazývali „ruským zákonom“. Po množstve úprav zo zákona vypadlo nielen označenie zahraničný agent, ale aj označenie lobing, napriek tomu opozícia tvrdí, že v zákone ostalo veľa zlých vecí, napríklad administratívna záťaž pre mimovládky či zásah do súkromia darcov.
Ombudsman reagoval
„Môj návrh na preskúmanie ústavnosti zákona o mimovládnych organizáciách vychádzal výlučne z mojich poznatkov, z vlastnej právnej analýzy zamestnancov Kancelárie verejného ochrancu práv, z príslušnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a medzinárodných súdov a relevantných medzinárodných organizácií,“ napísal Dobrovodský.
Dobrovodský hneď reagoval jasným odmietnutím praktik politických aktérov.
„Dištancujem sa od snahy politických aktérov o zatiahnutie do vnútropolitického zápasu. Mojim poslaním, ako verejného ochrancu práv, je podľa Ústavy Slovenskej republiky ochrana základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb pred štátnou mocou a toto poslanie bolo a je sledované aj pri podaní návrhu na Ústavný súd,“ pokračoval.
Na Ústavný súd podal tri návrhy. Konkrétne k infozákonu, k úhrade liekov a k zákonu o neziskových organizáciách. „Pri výkone svojich ústavných právomocí sa nebudem riadiť politickými stanoviskami Úradu vlády SR, vládnej koalície, ale rovnako ani parlamentnej opozície,“ povedal.
Na záver dodal, že pred Ústavným súdom bude reagovať len na vecné a odborné výhrady.
Pozrite si archívnu reportáž o tom, ako ombudsman kritizuje zákon o mimovládkach:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"