Virtuálna schôdzka koalície ochotných má prvé závery. Pomoc Kyjevu pokračuje, bezpečnostné záruky zostávajú nedoriešené
Všetci účastníci dnešnej virtuálnej schôdzky takzvanej koalície ochotných potvrdili nutnosť pokračovať v podpore Ukrajiny.
Uviedol to na sieti X poľský premiér Donald Tusk po skončení videokonferencie, na ktorej podľa agentúry Reuters členovia zoskupenia hodnotili výsledky pondelkových rokovaní v Bielom dome, kde americký prezident Donald Trump diskutoval o mieri na Ukrajine s prezidentom Volodymyrom Zelenským a zástupcami kľúčových európskych krajín.
Podľa fínskej ministerky zahraničia Eliny Valtonenovej rokovali členovia koalície aj o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu.
„Lídri Kanady, Japonska, Turecka, Nového Zélandu a európskych krajín veľmi realisticky zhodnotili výsledky stretnutia na Aljaške,“ napísal Tusk s odvolaním sa na piatkovú schôdzku Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Anchorage a následné pondelkové rokovanie v Bielom dome. „Všetci sme potvrdili nutnosť pokračovať v podpore Ukrajiny vo vojne s Ruskom,“ dodal poľský premiér.
Podľa Valtonenovej koalícia ochotných začala rokovať o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu. Zatiaľ ale nebolo prijaté žiadne rozhodnutie, cituje fínsku ministerku zahraničia agentúra Reuters.
„O stabilných bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu hovoríme najneskôr od roku 2023,“ uviedla dnes kanadská ministerka zahraničia Anita Anandová.
„V koalícii ochotných máme ešte veľa práce,“ vyhlásila švédska ministerka zahraničia Maria Malmerová Stenergardová, podľa ktorej je Švédsko ochotné spolupracovať na bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, ešte sa ale musí spresniť, ako budú vyzerať.
Bezpečnostných garancií pre Ukrajinu je ochotné zúčastniť sa aj Dánsko, uviedol dánsky minister zahraničia Lars Lökke Rasmussen.
Európski lídri tiež zvažujú zavedenie ďalších sankcií voči ruskému prezidentovi, aby naňho zvýšili tlak s cieľom dosiahnuť ukončenie vojny na Ukrajine. Uviedol to v utorok úrad britského premiéra, informovala agentúra Reuters.
O utorňajšom rokovaní doobeda informoval hovorca poľského premiéra. Podľa neho sa virtuálna schôdzka začala o 12:00 h SELČ. Nasledovala aj videokonferencia Európskej rady.
Koalícia ochotných je neformálna skupina štátov, ktoré aktívne podporujú Ukrajinu v jej boji proti ruskej agresii. Ukrajina sa s pomocou západných štátov bráni ruskej invázii od februára 2022.
Rokovanie v Bielom dome
V Bielom dome rokoval v pondelok Trump so Zelenským, predstaviteľmi kľúčových európskych krajín a zástupcami Severoatlantickej aliancie a Európskej únie.
Zelenskyj dal po stretnutí najavo súhlas stretnutím s ruským prezidentom Vladimirom Putinom zrejme do dvoch týždňov, Trump bez podrobností spomenul americkú účasť na pripravovaných bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu. Schôdzku Trump narýchlo zorganizoval po svojom piatkovom stretnutí s Putinom na Aljaške.
„Bol to veľmi dôležitý krok, teraz pokračujeme v diskusii o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu,“ povedal podľa Reuters fínsky premiér Petteri Orpo k pondelkovej schôdzke vo Washingtone.
Podľa fínskeho premiéra je zapojenie USA do bezpečnostných záruk kľúčové, je však príliš skoro na to, aby sa dalo povedať, akú úlohu by v nich mala hrať jeho krajina. Fínsky prezident Alexander Stubb bol v pondelok medzi európskymi účastníkmi diskusií.
Lavrov: Európa nechce mier, Trump áno
K možnosti bilaterálneho stretnutia s ukrajinským prezidentom, prípadne trilaterálneho aj za prítomnosti Trumpa, sa vyjadril podľa agentúry Reuters ruský minister zahraničia Sergej Lavrov.
Lavrov štátnej televíznej stanici Rossija 24 povedal, že Rusko je aj naďalej odhodlané usilovať sa o vyriešenie konfliktu na Ukrajine.
„Prezident to zopakoval veľakrát,“ povedal Lavrov. „Kľúčové je, aby sa o tieto formáty neusilovalo len kvôli mediálnemu pokrytiu alebo večernému vysielaniu. Všetky kontakty na úrovni vedúcich predstaviteľov štátov musia byť nanajvýš starostlivo pripravené,“ dodal šéf ruskej diplomacie. Ruská armáda napadla Ukrajinu z Putinovho rozkazu vo februári 2022.
Lavrov tiež povedal, že na piatkovom rusko-americkom summite na Aljaške bola zjavná úprimná snaha prezidenta Trumpa a jeho tímu dosiahnuť dlhodobý a udržateľný mier na Ukrajine, čo je podľa neho v kontraste s postojom európskych krajín. Lavrov sa piatkovej bilaterálnej schôdzky prezidenta Putina s Trumpom, organizovanej vo formáte tri na tri, osobne zúčastnil, na Aljašku priletel v šedej mikine s nápisom „ZSSR“, teda skratkou pre bývalý Sovietsky zväz.
Atmosféra na Aljaške bola podľa neho veľmi dobrá. "Bolo jasné, že hlava Spojených štátov a jeho tím chcú predovšetkým úprimne dosiahnuť výsledok, ktorý bude dlhodobý, udržateľný a spoľahlivý," povedal Lavrov stanici Rossija 24. Tento konštruktívny postoj podľa neho kontrastuje s prístupom Európy.
„Európania v každom kroku trvali iba na prímerí, a potom budú Ukrajine ďalej dodávať zbrane,“ myslí si Lavrov.
Pozrite si, ako prebiehalo pondelňajšie stretnutie Zelesnkého, Trumpa a európskych lídrov v Bielom dome:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"