Španielsko nasadilo do boja s požiarmi nezvyčajných hrdinov. Sú nenásytní a účinnejší než technika

Kozie stádo putuje z mesta do mesta v rámci pilotného projektu spusteného v meste Mataró, ktorý je súčasťou širšieho úsilia zmierniť riziko lesných požiarov. Programy financuje Európska únia.

Vlny horúčav v krajinách južnej Európy každé leto sprevádzajú lesné požiare, ktoré ničia rozsiahle územia a v dôsledku klimatických zmien sú čoraz intenzívnejšie. V Katalánsku však vlani počet požiarov klesol, hoci išlo o tretí rok najhoršieho sucha za posledné storočie. Regionálna vláda tento pokles pripisuje lepším preventívnym opatreniam – a kozy sú jedným z nich.

Kozy sú známe svojim nenásytným apetítom, spásajú dokonca aj tŕnisté rastliny, ako sú kaktusy či bodliaky. To z nich robí ideálnych pomocníkov pri odstraňovaní krovín a iných horľavých materiálov, ako aj pri vytváraní prirodzených protipožiarnych pásov.

Písali sme

Ročne ju navštívia dva milióny ľudí. V španielskej Córdobe horela historická katedrála La Mezquita

Tradícia využívania hospodárskych zvierat na spásanie horľavého podrastu a krovín siaha stáročia do minulosti. Postupne ich však nahradili stroje, no dnes sa niektorí farmári vracajú ku kozám a iným zvieratám v snahe hľadať udržateľnejšie poľnohospodárske postupy. V španielskom regióne Galícia túto úlohu plnia divoké kone.

Život medzi kozami

Francesco Teixido a Pedro Alba, obaja 38-roční, dávajú krátkymi písknutiami pokyny pastierskym psom, aby hnali kozy pozdĺž obytných štvrtí v okrese Maresme. Ten sa nachádza na stredokatalánskom pobreží a je náchylný na požiare.

Obaja partneri sa nedávno rozhodli spojiť svoje stáda a prijať kočovný život pastierov. Teixido začal svoj príbeh pred 14 rokmi malým experimentom s chovom kôz na predmestí Barcelony – v Badalone. Ostatní členovia pôvodnej skupiny však rýchlo stratili chuť na náročný životný štýl a Teixido zostal sám so svojím skromným stádom siedmich kôz.

Písali sme

Európu pustošia rekordné horúčavy a požiare. Čierna Hora žiada medzinárodnú pomoc, Taliansko hlási prvú obeť

„Spočiatku to ani nebolo povolanie. Robil som to ako koníček, aby som sa niečo naučil,“ hovorí Teixido, ktorý predtým pracoval ako inštruktor lyžovania, plachtenia a windsurfingu. „Keď ste inštruktor, tiež sa staráte o skupinu detí alebo dospelých a snažíte sa, aby sa správali čo najlepšie,“ vtipkuje a dodáva, že dnes si viac váži svoj pocit slobody.

Aj Alba opustil celkom iný život: bol hudobníkom, no pandémia mu znemožnila cestovať na koncerty. Tvárou v tvár nútenej zmene kariéry sa rozhodol hľadať prácu, ktorá by mu umožnila tráviť čas so svojím malým synom. A tak začal tým, že kúpil niekoľko kôz od Teixidoa, s ktorým sa zoznámil na jednej párty.

Viac než len biznis

Chovateľov platia jednotlivé obce, ktoré využívajú ich služby, a tiež syrári, ktorí oceňujú mlieko od stád pasúcich sa na rôznorodých prírodných pasienkoch. To im však prináša aj viac byrokracie – od daňových povinností po veterinárne predpisy.

Zvieratá, ktoré sa neustále presúvajú, spásajú širokú škálu rastlín a nepotrebujú doplnkové krmivo, ako je lucerna. Vďaka tomu je ich mlieko sladšie, tučnejšie a bohatšie na bielkoviny. Z neho vyrábaný tvaroh má chuť, ktorá sa mení podľa ročného obdobia, vysvetľuje dvojica.

Väčšinu príjmov z predaja mlieka a z platieb od obcí, ktoré financujú protipožiarne programy, investujú do lepšieho vybavenia. Ani jeden z nich to však nerobí čisto pre peniaze. „Ak počítate hodiny, táto práca nie je pre vás,“ hovorí Alba. „Robíme to preto, že veríme v iný spôsob života a iný spôsob práce s pôdou.“

S ohňom bojuje mnoho častí Európy. Rozsiahle požiare minulý týždeň zasiahli aj Grécko: