Trump mení postoje zo dňa na deň a robí z politiky divadlo, hovorí Kríž. Mier na Ukrajine je ešte veľmi ďaleko
Rokovania v Bielom dome, na ktorých sa stretnú európski lídri spolu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a americkým prezidentom Donaldom Trumpom, sú podľa historika a publicistu Juraja Kríža zaujímavou politickou udalosťou. V relácii Štúdio ta3 upozornil, že ich skutočný význam ukáže až čas.
„Nevieme, či je to stretnutie až také dôležité. Uvidíme to až, tak povediac, zo spätného zrkadla. Ale je pravda, že nestáva sa každý deň, že by predstavitelia najväčších európskych krajín cestovali do Bieleho domu spolu s ukrajinským prezidentom,“ uviedol Kríž.
Podľa Kríža je Trump známy tým, že politiku dlhodobo stavia do roviny veľkolepej šou. „Ako sa Donald Trump vyspí, tak sa väčšinou vyjadruje podľa svojich aktuálnych nálad alebo vrtochov. Politiku berie ako reality šou na základe výrazných vyjadrení, bombastických gest. Tlačové konferencie sú ako keby divadelným javiskom a v týchto intenciách nepochybne bude pokračovať,“ myslí si historik.
Trump sa podľa neho môže snažiť ukázať kolegialitu voči európskym lídrom, aspoň na úrovni slovnej podpory. „Myslím si osobne, že bude chcieť vyjadriť kolegialitu alebo podporu Európanom minimálne verbálne,“ dodal Kríž.
Prečo chce Zelenskyj Európu pri rokovaniach
Ukrajinský prezident Zelenskyj presadzuje, aby pri rokovaniach s Ruskom bola prítomná aj Európa. Kríž to považuje za logické a geopoliticky nevyhnutné. „Na rozdiel od Spojených štátov sa to Európy bezprostredne každodenne týka. Európa každý deň žije s touto vojnou,“ zdôraznil.
Pripomenul, že európske štáty čelia nielen prítomnosti miliónov ukrajinských utečencov, ale aj ruskej sabotáži a útokom na ich území. „Je veľmi dôležité, aký jednotný postoj Európa zaujme. A je chvályhodné, že napriek tomu, že v rámci vojenského postavenia ešte zďaleka nedosahuje silu Spojených štátov, snaží sa na diplomatickom poli dosahovať výsledky,“ uviedol Kríž.
Podľa Kríža má veľký význam aj samotná symbolika účasti európskych lídrov v Bielom dome. „Politika nie je dôležitá len v reálnom stave, ale aj v optike a symbolike. To sme videli aj na stretnutí Putin-Trump. Rusko dnes nie je veľmoc, ako bol Sovietsky zväz pred 30 rokmi. Ale napriek tomu to zvýraznilo pozíciu Ruska vo svete, pretože Spojené štáty stále veľmocou sú,“ vysvetlil.
Európa podľa neho môže v očiach svetovej verejnosti pôsobiť ako geopolitický hráč, ak dokáže vystupovať jednotne a koordinovať postoje so Spojenými štátmi. „Otázka je, že aj Európa si musí urobiť domácu úlohu - či už ide o zbrojenie alebo ďalšie veci, ktoré sú dôležité, aby bola prizývaná k takýmto spoločným stolom,“ poznamenal.
Trump ako obraz Ameriky
Kríž pripomenul, že Trump nie je výnimkou v systéme, ale zrkadlom americkej spoločnosti. „Spojené štáty a Američania boli unavení tzv. večnými vojnami. Či už hovoríme o Iraku a Afganistane, kde okrem toho, že tam zahynuli americkí vojaci, sa aj neuveriteľne vyčerpali americké zdroje - materiálne, finančné a iné. Ako keby opotrebovali výtlak a americkú silu vo svete. A z tohto hľadiska sa voči Američanom postupne zdiskreditovala výrazná angažovanosť Spojených štátov vo svete,“ vysvetlil.
Prípad Ukrajiny je podľa neho špecifický, pretože americkí vojaci priamo na fronte nebojujú a pomoc je zatiaľ nepriamou podporou. „Do toho prichádza Donald Trump, ktorý povedal, že ukončí väčšie vojny a že Spojené štáty sa budú sústrediť na domáce problémy. Tu je obrazom Ameriky v tom zmysle, že Američania sú skeptickí voči zahraničnej angažovanosti,“ povedal Kríž.
Ukrajinský „pevnostný pás“. Kyjev sa ho nemôže vzdať a Vladimir Putin po ňom túži. Prečo?
Zároveň poukázal na rozpor v jeho politike. „Postoje americkej verejnosti vo vzťahu k Ukrajine sú vysoko pozitívne a podporujú intenzívnu pomoc. Pokiaľ ide o jeho sympatie k prezidentovi Putinovi, tak je v rozpore s americkou verejnosťou a bude zaujímavé sledovať, ako sa on sám s touto zvláštnou dichotómiou vyrovná,“ dodal.
Nikto nemá plán a mier je v nedohľadne
Historik upozornil, že v otázke riešenia vojny zatiaľ neexistuje jasná stratégia ani na jednej strane Atlantiku. „Nikto nemá žiaľ nejakú jednoznačnú stratégiu alebo teóriu víťazstva, ako dosiahnuť trvalý a udržateľný mier,“ povedal. Európske krajiny sú podľa neho v podpore Ukrajiny konzistentnejšie, zatiaľ čo Washington pôsobí chaoticky.
„Pokiaľ ide o Spojené štáty, tam nevidím ani náznak nejakého plánu alebo predstavy, ako by to malo celé vyzerať. Donald Trump mení v priebehu 24 hodín svoje postoje k Ukrajine a k Rusku podľa toho, s kým naposledy hovoril alebo aký názor si vypočul. Takže postoj Spojených štátov v tejto chvíli nie je žiadny,“ zdôraznil Kríž.
Od aktuálneho stretnutia v Bielom dome preto nemožno čakať zásadný prelom. „Je možné, že dôjde k nejakej koordinácii európskych štátov so Spojenými štátmi. To si viem predstaviť. Ale zásadným problémom je, že nie všetky strany tohto konfliktu chcú mier,“ upozornil historik.
„Ruská federácia by bola ochotná akceptovať mier vtedy, keby Ukrajina kapitulovala. Čo zase Ukrajina nie je pripravená spraviť. Takže ja si myslím, že sme, pokiaľ ide o mier, ešte veľmi, veľmi ďaleko,“ uzavrel Kríž.
Pozrite si celý rozhovor s publicistom a historikom Krížom:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"