Otázky a odpovede: Prečo práve Aljaška a v čo dúfajú obe strany? Trump ponúkne prírodné zdroje, píše The Telegraph

Tri kolá rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré sa konali tento rok v lete na Trumpovu žiadosť, zatiaľ nepriniesli žiadne priblíženie sa k mieru. K rozhodnutiu o konaní samitu došlo počas stretnutia Trumpovho zahraničného vyslanca Stevea Witkoffa s Putinom minulý týždeň v Moskve, neskôr úrady zverejnili aj miesto - Aljašku.

V čase vrcholiacej letnej turistickej sezóny bolo na narýchlo zorganizované stretnutie len málo iných možností než mesto Anchorage. Predstavitelia Bieleho domu uviedli, že základňa na severnom okraji najľudnatejšieho aljašského mesta spĺňa bezpečnostné požiadavky na prijatie oboch svetových lídrov.

Redakcia ta3 prostredníctvom otázok a odpovedí vysvetľuje, čo o mieste stretnutia vieme a čo samit môže priniesť.

Čo vieme o základni Elmendorf-Richardson?

Vojenská základňa, ktorej korene siahajú až do obdobia studenej vojny, je najväčšou vojenskou bázou na Aljaške. Ako píše BBC, s rozlohou takmer 26-tisíc hektárov je kľúčovým miestom Spojených štátov pre vojenskú pripravenosť v Arktíde.

Hoci základňu obklopujú zasnežené hory, zamrznuté jazerá a malebné ľadovce, kde v zime pravidelne klesnú teploty až k -12 stupňov, v piatok môžu lídri očakávať pomerne príjemné teploty okolo 16 stupňov.

Podľa správy portálu Sky News tu žije viac ako 32-tisíc ľudí, čo je približne desať percent populácie mesta.

Viac k téme

Obmedzené možnosti pre vrchol turistickej sezóny. Samit Trump-Putin bude na vojenskej základni, mohol byť aj v Maďarsku

BBC približuje, že základňu postavili v roku 1940 a bola dôležitým miestom protivzdušnej obrany a centrálnym veliteľským bodom na odrážanie hrozieb zo strany Sovietskeho zväzu počas studenej vojny. Na vrchole svojej slávy v roku 1957 sa tu nachádzalo dvesto stíhačiek a viacero systémov riadenia letovej prevádzky a včasného varovania, vďaka čomu si vyslúžila prezývku „Top Cover for North America“ (teda najvyššia ochrana Severnej Ameriky).

Keď Trump navštívil základňu počas svojho prvého funkčného obdobia v roku 2019, povedal, že vojaci tam „slúžia na poslednej hranici našej krajiny ako prvá obranná línia Ameriky“.

Prečo Aljaška?

Spojené štáty kúpili Aljašku od Ruska v roku 1867, v roku 1959 sa stala štátom USA. Putinov poradca Jurij Ušakov poukázal na to, že obe krajiny sú susedia, ktorých delí len Beringov prieliv.

„Zdá sa celkom logické, že naša delegácia jednoducho preletí nad Beringovým prielivom a že takýto dôležitý a očakávaný samit lídrov oboch krajín sa bude konať na Aljaške,“ povedal Ušakov.

Podľa Jana Kouru z Ústavu histórie Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej a Ústavu pre súdobé dejiny Akadémie vied ČR má výber Aljašky pre miesto stretnutia niekoľko rovín významu. Prvá je historická, druhou rovinou je logistika a geopolitický kompromis.

„Aljaška leží blízko ruského územia, ale zároveň ďaleko od Európy a Ukrajiny, čo umožňuje lídrom pokojné vzájomné rokovania. Zároveň miesto predstavuje prijateľný kompromis pre obe strany. Ide o územie, ktoré kedysi patrilo Rusku, ale dnes je súčasťou Spojených štátov,“ povedal. Navyše, už v minulosti Aljaška hostila stretnutia niektorých štátnikov, čo môže miestu dodávať aj ďalší historický význam.

Podľa Vlastislava Břízu z Fakulty sociálnych štúdií Univerzity Karlovej bola lokalita pre stretnutie Trumpa a Putina vybraná z viacerých dôvodov. Aljaška má dejinné väzby ako na USA, tak na Rusko, keďže do roku 1867 patrila k Ruskému impériu. „Reflektuje tak historickú symboliku a projektuje ruské dedičstvo, ktoré je viditeľné napríklad v stále fungujúcich pravoslávnych kostoloch,“ uviedol.

Geografická blízkosť k Rusku podľa Břízu evokuje stretnutie na polceste. Za praktický aspekt považuje aj bezpečnosť. „Riedko osídlená oblasť minimalizuje riziko masových protestov a uľahčuje prácu bezpečnostným zložkám,“ dodal.

Vojnu chcel ukončiť do 24 hodín, no bojuje sa doteraz. Prečo sa Trump s Putinom stretávajú až teraz? Prečítajte si na ďalšej strane: