Putin sa naňho obracal s najcitlivejšími témami. Keď označil inváziu za chybu, stratil všetko. Kto je Dmitrij Kozak?
Putin sa naňho obracal s najcitlivejšími témami a bol mu blízkym spolupracovníkom. Keď sa chystali zimné olympijské hry v roku 2014, riadil ich prípravy. Keď v tom istom roku Putin anektoval Krym, mal na starosti jeho integráciu do Ruska. Teraz má 66-ročný Dmitrij N. Kozak právomocí málo – Putina sklamal keď dal najavo, že invázia na Ukrajinu bola chybou, píše New York Times.
Písal sa rok 1999 a Putin sa stal prezidentom. Kozaka menoval za šéfa svojej kancelárie a ten riešil mnohé citlivé témy týkajúce sa nielen Ukrajiny. Keď v roku 2021 Putin zhromaždil vojakov, Kozak hovoril americkým diplomatom o zlom ukrajinskom režime. Lenže potom ho sklamal a jeho právomoci prešli na iného vysokého spolupracovníka Kremľa – Sergeja V. Kirijenka.
Tri osoby blízke Kremľu, americký predstaviteľ aj „západný“ kontakt Kozaka tvrdia, že v súkromí Kozak povedal, že Putina pred inváziou varoval. Ozrejmili, že tým Putina sklamal, pretože dal jasne najavo, že invázia z roku 2022 bola chybou.
Kto je Kozak?
Osoby blízke Kremľu tvrdia, že hoci sa tak nikdy neudialo verejne, Kozak je jediný z vysokých predstaviteľov blízkych Putinovi, ktorý je známy tým, že otvorene hovorí o svojom nesúhlase s vojnou na Ukrajine.
Kozak bol diplomatickým vykonávateľom Putinovej kampane proti zbližovaniu sa Ukrajiny so Západom. Narodil sa na Ukrajine, slúžil v sovietskych špeciálnych silách a v 90. rokoch pracoval s Putinom na mestskom úrade v Petrohrade.
Americký veľvyslanec v Moskve do roku 2022, John J. Sullivan, vo svojich memoároch píše, že Kozak bol známy „svojím širokým úsmevom a ako politický činiteľ a vyjednávač často nepochopiteľnými spôsobmi“.
Sullivan tiež píše, že keď sa bývalá štátna tajomníčka Spojených štátov pre európske a eurázijské záležitosti Karen Donfriedová stretla s Kozakom v poslednej snahe zabrániť vojne, Kozak „fúkal dym zo svojich cigariet so zlatým filtrom“ do jej tváre a „pustil sa do dlhých monológov o zlom a zradnom režime v Kyjeve“.
Chce mier?
Zdroje z Kremľa uviedli, že Kozak nedávno povedal svojim spolupracovníkom, že Putinovi predložil návrh na zastavenie bojov a začatie mierových rokovaní. Dodali, že Kozak naznačil, že tiež na Putina naliehal, aby uskutočnil domáce reformy.
Tie sa mali týkať podriadenia ruských bezpečnostných zložiek vládnemu dohľadu aj vybudovania nezávislého súdnictva.
NYT približuje, že je nepravdepodobné, že by tlak Kozaka ovplyvnil Putina, ktorý je z veľkej časti obklopený ľuďmi podporujúcimi jeho tvrdé požiadavky voči Ukrajine. Odráža však frustráciu časti moskovskej elity z neochoty Putina ku kompromisu vo vojne a z čoraz väčšej nekontrolovanej moci bezpečnostných služieb.
Podľa informácií zdrojov z Kremľa Kozak varoval ruské vládne kruhy pred katastrofálnymi dôsledkami rozsiahlej invázie, vrátane tvrdého odporu Ukrajincov.
Potenciálny mier zmietli zo stola
Neskoršie správy aj dva zdroje z Kremľa tiež tvrdia, že Kozak sa na zasadnutí bezpečnostnej rady vyslovil proti invázii. Kozak tiež podľa dvoch kremeľských zdrojov aj správy agentúry Reuters z roku 2022 vyrokoval s Ukrajinou mierovú dohodu. Niekoľko dní po začatí invázie ju však Putin odmietol.
Táto predbežná dohoda s Kyjevom mala uspokojiť požiadavku Ruska, aby Ukrajina nevstúpila do NATO. Kozak ruskému prezidentovi vtedy povedal, že predmetná dohoda odstraňuje potrebu Ruska uskutočniť rozsiahlu okupáciu Ukrajiny.
Napriek tomu, že Putin najprv podporoval rokovania, neskôr dal jasne najavo, že ústupky, ktoré vyrokoval jeho poradca, neboli dostatočné a že rozšíril svoje ciele o anexiu častí ukrajinského územia.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vtedy Reuters povedal, že „to nemá absolútne žiadny vzťah k realite. Nič také sa nikdy nestalo. Je to absolútne nesprávna informácia.“
„Po 24. februári dostal Kozak voľnú ruku: dali mu zelenú, dohodu uzavrel. Priniesol ju späť a oni mu povedali, aby odišiel. Všetko bolo zrušené. Putin jednoducho zmenil plán za pochodu,“ povedal vtedy jeden zo zdrojov blízkych ruskému vedeniu.
Šesť mesiacov po začatí vojny Kozak podľa Reuters síce zostal na svojom poste zástupcu šéfa štábu Kremľa, avšak podľa zdrojov agentúry sa už Ukrajinou nezaoberal. „Z toho, čo vidím, Kozaka nie je nikde vidieť,“ povedal jeden zo zdrojov, ktorý je blízky separatistickému vedeniu na východe Ukrajiny.
Reuters dodáva, že aj keby Putin súhlasil s Kozakovým plánom, nie je isté, či by sa vojna skončila. Agentúra vtedy nevedela nezávisle overiť, či ukrajinský prezident a vysokí predstavitelia jeho vlády boli odhodlaní dohodu dodržať.
Klesla popularita, blízkosť zostala
Kritický postoj Kozaka zrejme urýchlil pokles jeho popularity u Putina. V podstate prestal vystupovať na verejnosti, zatiaľ čo Kirijenko, prvý zástupca šéfa štábu, vojnu podporil a často cestoval do okupovanej Ukrajiny.
Mnohé z povinností Kozaka týkajúce sa rokovaní s časťami bývalého Sovietskeho zväzu, ako je Moldavsko a odštiepenecké regióny Gruzínska, prešli odvtedy na Kirijenka, uviedli zdroje z Kremľa aj americký úradník. Kým Kozak viedol rokovania o Ukrajine až do invázie vo februári 2022, Kirijenko sa stal predstaviteľom Kremľa v ruských okupovaných častiach krajiny a tretí poradca, Vladimir R. Medinskij, rokuje s Kyjevom.
Zdroje z Kremľa tvrdia, že aj napriek strate vplyvu si Kozak zachoval určitý prístup k Putinovi. Poznamenali, že skutočnosť, že si Putin Kozaka ponechal vo svojom okolí, odzrkadľuje lojalitu ruského prezidenta voči svojim dlhoročným spolupracovníkom.
Putin tiež zrejme využíval Kozaka ako spojku s neoficiálnymi západnými vyslancami, ktorí majú blízke vzťahy so západnými úradníkmi. Kontakt zo Západu tiež uviedol, že sa s ním od roku 2022 stretli niekoľkokrát a že Kozak dal jasne najavo, že s inváziou nesúhlasí.
„Dajte mi argumenty,“ hovoril podľa západného partnera často Kozak, ktorý údajne žiadal nápady, ako presvedčiť Putina, aby zmenil kurz.
Putin sa už v piatok (15.8.) stretne s Trumpom na Aljaške, rokovať budú o mieri:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"