Analýza CNN: Päť scenárov, päť rôznych koncov vojny na Ukrajine. Môže vyústiť do krehkého mieru či katastrofy pre Európu
Napätie na fronte, diplomatické hry v zákulisí a jedna potenciálne výbušná schôdzka medzi Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom. Aj takto by sa podľa spravodajskej stanice CNN mohli začať písať posledné kapitoly vojny na Ukrajine. Kedy to bude, a akou cestou, je však zatiaľ otázne.
Americký prezident Donald Trump a ruský líder Vladimir Putin sa majú stretnúť už 15. augusta na Aljaške. Samit, potvrdený oboma stranami, sa má podľa slov Putinovho poradcu Jurija Ušakova konať „na logickom mieste“, keďže Rusko a USA delí len Beringov prieliv. Trump ho na svojej sieti Truth Social označil za „veľmi očakávané stretnutie“ a pred novinármi v Bielom dome naznačil, že by mohlo dôjsť aj k „výmenám území v prospech oboch strán“ – bez ďalších podrobností.
Termín prichádza krátko po tom, čo Trump skrátil Putinovi lehotu na ukončenie vojny a pohrozil 100-percentnými clami voči obchodným partnerom Moskvy. Nie je však jasné, či tieto sankcie po samite vôbec vstúpia do platnosti.
Na pozadí tohto diplomatického napätia priniesla spravodajská stanica CNN analýzu, ako by sa vojna na Ukrajine mohla skončiť. Analytik Nick Paton Walsh predstavil päť možností od okamžitého prímeria až po scenár, v ktorom sa ruská armáda vyčerpá podobne ako Sovieti v Afganistane.
1. Prímerie? Len v teoretickej rovine
Trump, verný sile osobného kontaktu, chce podľa CNN presvedčiť Kremeľ, že tvárou v tvár sa dá prekonať aj šesť mesiacov ruskej tvrdohlavosti. Putin však pred pár týždňami zopakoval, že Rusov a Ukrajincov vníma ako „jeden národ“, a že kde stojí ruský vojak, tam je Rusko. To neveští veľkú ochotu robiť ústupky.
Moskva navyše odmietla májový návrh USA, Európy a Ukrajiny na bezpodmienečné prímerie. Ponúkla len krátke, symbolické pauzy v bojoch, zatiaľ čo jej armáda pokračuje v letnej ofenzíve.
Šanca, že Putin prikývne na zastavenie bojov pri súčasných líniách, je tak podľa CNN mizivá. Moskva teraz mení postup o pár kilometrov denne na strategické zisky a nemá dôvod brzdiť. Ani hrozba sankcií voči Číne a Indii, ktoré USA tlačia k odstupu od Ruska, zatiaľ nemení ruskú kalkuláciu.
2. Dohoda o dohode
Existuje reálna šanca, že výsledkom samitu Trump-Putin, prípadne iných budúcich rokovaní, by mohla byť len „dohoda o dohode“. Teda obojstranný súhlas, že sa bude rokovať ďalej. Zima by pritom zastavila väčšie operácie, čo by de-facto (aj prakticky) zmrazilo front.
Do tej doby by však Putin mohol obsadiť mestá ako Pokrovsk, Kosťantynivka či Kupiansk, čím by si vybudoval silnú vyjednávaciu pozíciu. A zároveň by mohol začať spochybňovať Zelenského legitimitu, keďže vojna odložila prezidentské voľby.
3. Ukrajina sa ubráni a vydrží
Ak americko-ruské rokovania skončia neslávne, Ukrajina by sa zrejme musela aj naďalej brániť. Tento variant predpokladá, že Kyjev dokáže odraziť tlak ruskej ofenzívy aspoň do tej miery, že zabráni veľkým stratám územia. To by si ale vyžadovalo nepoľavujúcu podporu USA a Európy – zbrane, muníciu, výcvik aj spravodajské kapacity.
Podľa CNN už niektoré európske štáty pripravujú plán nasadenia „zaisťovacích síl“ NATO priamo na Ukrajine. Tie by nezasahovali do bojov, ale stáli by pri veľkých mestách, chránili strategické body a poskytovali logistiku a informácie. Ich prítomnosť by mohla odradiť Moskvu od ďalšieho postupu a prinútiť ju rokovať.
4. Nočná mora Európy
V tomto scenári by sa samit Trump–Putin skončil tak, že Washington zlepší vzťahy s Moskvou, no na druhej strane oslabí svoju podporu Ukrajiny. Európa by sa v takom prípade snažila udržať Kyjev pri živote, ale bez americkej pomoci by nedokázala zastaviť ruský postup.
Ukrajinská armáda by sa začala rúcať, politická kríza by ochromila štát a ruské jednotky by sa nebezpečne priblížili k hlavnému mestu. CNN varuje, že to by znamenalo faktický koniec suverénnej Ukrajiny a zároveň dilemu pre Európu, či sa zapojiť do vojny priamo, alebo sa zmieriť s realitou.
5. Afganský scenár pre Kremeľ
Posledný variant počíta s tým, že Rusko bude pokračovať v nákladnej a zdĺhavej vojne, až sa samo vyčerpá. Dlhodobé straty na životoch, klesajúce príjmy z exportu, praskliny v spojenectve s Čínou a Indiou a rastúce napätie medzi politickými elitami by mohli oslabiť Putinovu moc.
CNN pripomína, že podobná situácia nastala, keď Sovietsky zväz uviazol v Afganistane. Zdanlivo neporaziteľná moc sa v istom momente ukázala ako zraniteľná. Paradoxne, práve tento scenár je podľa analytikov najväčšou nádejou Západu, ktorý nechce ani otvorený vstup NATO do vojny, ani dlhodobý ruský zisk.
Pozrite si aj, čo od americko-ruského samitu očakáva bývalý minister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"