Dobiáš: Záchranky stoja Slováka tri eurá mesačne. Hystéria okolo tendra je politická hra, bludy šíria aj experti strán
Záchranár a pedagóg Viliam Dobiáš upozorňuje na dezinformácie a politické fabulácie v súvislosti s výberovým konaním na prevádzku záchranných zdravotných služieb. V komentári zverejnenom vo štvrtok v agentúre SITA kritizuje aj odborníkov politických strán, ktorí podľa neho bezostyšne zavádzajú.
„Som apolitický, ale nezmyslov o záchrannej zdravotnej službe je v médiách nadostač z koaličného aj opozičného tábora. Prekvapuje ma, že aj experti politických strán na zdravotníctvo bezostyšne fabulujú,“ napísal Dobiáš s tým, že hystéria okolo tendra nemá reálne opodstatnenie.
Jedným z hlavných argumentov, ktoré zaznievajú v diskusii, je údajná „nehorázna“ suma dvoch miliárd eur, ktorá sa spája s aktuálnym tendrom. Dobiáš vysvetľuje, že ide o sumu na šesť rokov pre 344 pozemných a 7 leteckých posádok. Keď sa rozpočíta na jednotlivcov, vychádza to podľa neho na približne tri eurá mesačne na obyvateľa.
Platba za jednu posádku sa podľa Dobiáša skladá z paušálu, platby za odjazdené kilometre a za niektoré lieky. Paušál predstavuje približne 85 až 90 percent z celkovej sumy. V súčasnosti je to 29 600 eur mesačne pre záchranársku posádku a 39 800 eur pre posádku s lekárom.
Unikli predbežné výsledky tendra na záchranky, rezort sa odmieta vyjadriť. PS hovorí o politickej korupcii, víťazov spája s Hlasom
Tieto sumy boli podľa neho pôvodne nastavené už v roku 2004 za ministra Zajaca na základe reálnych nákladov a odvtedy sa upravujú len o infláciu, zákonom stanovené zvyšovanie platov a ceny energií, pohonných hmôt či nájmov.
Hovorí sa o zisku, ktorý nezodpovedá realite
Niektorí politici upozorňujú na údajný mesačný zisk poskytovateľov záchranných služieb vo výške 10-tisíc eur na jednu posádku. Dobiáš túto predstavu odmieta.
„Poukazovanie na zisk 10 000 € za mesiac na posádku je aj bez ekonomického vzdelania ďaleko od pravdy. Pri cca 40 tisíc za mesiac sa mi nechce veriť, že by štát doprial 10 tisíc ako zisk mesačne, t.j. 25 % maržu,“ píše.
Kritiku si vyslúžili najmä súkromní poskytovatelia. Podľa Dobiáša ide o politicky výhodnú tému – poukazovať na „nenažranosť“ súkromníkov. Pripomína však, že štátne záchranky majú v súčasnosti asi polovicu celkového počtu staníc, pričom zvyšok prevádzkujú nemocnice, mestá či súkromné spoločnosti.
„Všetky podmienky na vzdelanie, výbavu ambulancií záchrannej služby (prístroje, lieky, materiál), výjazdy, organizáciu sú podľa zákona rovnaké pre všetkých poskytovateľov bez ohľadu na právnu formu a rovnaké ako v EÚ,“ konštatuje.
Namiesto konšpirácií si zaslúžia rešpekt
Dobiáš upozorňuje, že celková úroveň poskytovania záchrannej zdravotnej starostlivosti na Slovensku je na veľmi dobrej úrovni. Záchranky podľa neho často suplujú činnosť ambulantných lekárov.
„Záchranná zdravotná služba je jednou z troch najlepšie fungujúcich súčastí zdravotníctva a často nahrádza aj činnosť ambulantných lekárov,“ tvrdí. Zároveň poukazuje na veľmi nízku mieru sťažností – u najväčších poskytovateľov ide len o jednu sťažnosť na 150-tisíc ošetrení ročne.
Záchranársky systém na Slovensku má podľa Dobiáša dobré meno aj v medzinárodnom porovnaní. „Reforma bola po 24 rokoch potrebná, ale aj bez nej bola naša záchranná zdravotná služba porovnateľná s akoukoľvek na svete,“ tvrdí. Zdôrazňuje, že vďaka súťaži, ktorú rozhoduje ako hlavný rozhodca už 19 rokov, má možnosť porovnať slovenské posádky s tými z USA, Kanady, Japonska či európskych krajín.
Záchranky kolabujú pod tlakom. Reforma má odbremeniť systém a zachrániť životy tam, kde ide naozaj o minúty
Poznamenáva tiež, že slovenské univerzitné vzdelávanie záchranárov je na vysokej úrovni už od roku 2004, pričom z neho čerpali inšpiráciu aj iné krajiny. „Závidí nám Nemecko a mnohé iné krajiny,“ píše.
O tendroch rozhodujú rovnaké pravidlá už 20 rokov
Dobiáš nepopiera, že pri hodnotení uchádzačov môžu existovať podozrenia z netransparentnosti, keďže o bodoch rozhoduje úzky okruh ľudí v komisii. Zároveň však pripomína, že od roku 2004 sa výberové konania uskutočňovali počas vlád rôznych politických garnitúr – od Dzurindu po Ódora – a pravidlá sa pritom zásadne nemenili.
„Vždy po výberovom konaní budú spokojní aj nespokojní, ale vďaka pravidlám záchranka doteraz vždy fungovala, napriek tomu, že mnohí záchranári už viackrát zmenili logo firmy na uniforme,“ konštatuje.
Na záver Dobiáš apeluje na novinárov, aby nepreberali neoverené vyjadrenia politikov bez kontextu. „Politici nech sa aktivizujú, každý z nás každé 4 roky verí aj neverí, ale médiá by mohli písať s trochu väčšou informovanosťou. Bez opakovania bludov z úst koaličných aj opozičných znalcov-neznalcov,“ dodáva.