Analýza BBC: Trump chce mier, Putin víťazstvo. Obaja lídri idú na plný plyn, smerujú k čelnej zrážke?
Je vzťah medzi Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom na zlej ceste? Ruský denník Moskovsky Komsomolets sa domnieva, že áno. No hoci navonok to vyzerá na rozkol medzi lídrami Západu a Východu, dohoda o Ukrajine je vraj stále možná.
„Vyzerá to, že čelnej zrážke sa nedá vyhnúť,“ uviedol Moskovsky Komsomolets, ktorý prirovnal lídrov k vlakom idúcim oproti sebe.
Lokomotívy idú na plný plyn
„Trumpova lokomotíva a Putinova lokomotíva sa rýchlo blížia k sebe. A ani jedna z nich nemá v úmysle odbočiť, zastaviť sa alebo sa otočiť,“ pokračuje portál.
Pre „Putinovu lokomotívu“ platí, že ide plnou parou vpred, so „špeciálnou vojenskou operáciou“, teda ruskou vojnou na Ukrajine. Líder Kremľa neprejavil žiadnu túžbu ukončiť okupáciu a vyhlásiť dlhodobé prímerie.
Medzitým „Trumpova lokomotíva“ zrýchľuje snahy vyvinúť tlak na Moskvu, aby skončila bojové operácie: vyhlasuje termíny, ultimáta, hrozí ďalšími sankciami proti Rusku a vysokými tarifami na obchodných partnerov Ruska, ako sú India a Čína. K tomu sa pridávajú aj dve americké jadrové ponorky, ktoré prezident Trump nechal premiestniť bližšie k Rusku.
Keď sa už namiesto lokomotív hovorí o jadrových ponorkách, je jasné, že situácia je vážna, píše analytik BBC. Znamená to však, že Biely dom naozaj smeruje k „zrážke“ s Kremľom kvôli Ukrajine? Alebo je návšteva osobitného vyslanca šéfa Bieleho domu Stevea Witkoffa v Moskve tento týždeň znamením, že napriek všetkým vyhláseniam je stále možné dosiahnuť dohodu medzi Ruskom a Amerikou o ukončení bojov na Ukrajine?
Rusko a USA išli zo začiatku rovnakým smerom
V prvých týždňoch druhého Trumpovho prezidentského mandátu sa zdalo, že Moskva a Washington sú na dobrej ceste k obnoveniu bilaterálnych vzťahov.
Nič nenasvedčovalo priamemu konfliktu, naopak, obaja lídri pôsobili, akoby smerovali rovnakým smerom. Vo februári sa USA postavili na stranu Ruska v OSN a odmietli európsku rezolúciu odsudzujúcu ruskú „agresiu“ na Ukrajine, pričom v rovnakom období obaja prezidenti diskutovali o vzájomných návštevách a možnom samite.
Medzitým Trumpova administratíva vyvíjala tlak na Kyjev, nie na Moskvu. V prejavoch a televíznych rozhovoroch americkí predstavitelia ostro kritizovali NATO a európskych lídrov.
Toto všetko podľa analýzy vyhovovalo Kremľu. „Amerika má teraz viac spoločného s Ruskom ako Washington s Bruselom alebo Kyjevom,“ povedal v marci pre denník Izvestia politológ Konstantin Blokhin z Centra pre bezpečnostné štúdie Ruskej akadémie vied.
Nasledujúci mesiac ten istý denník chválil Trumpa a jeho kabinet. „Trumpisti sú revolucionári. Sú ničiteľmi systému. V tom ich možno len podporovať. Jednota Západu už neexistuje. Geopoliticky už nie je alianciou. Trumpizmus sebavedome a rýchlo zničil transatlantický konsenzus.“
Trump zmenil postoj po neochote Ruska
Vyslanec Witkoff sa stal pravidelným návštevníkom Ruska a v priebehu dvoch mesiacov navštívil krajinu štyrikrát, kde strávil hodiny rokovaniami s Putinom. Po jednom stretnutí mu Putin daroval Trumpov portrét, ktorý mal vziať so sebou do Bieleho domu. Prezident USA bol údajne týmto gestom „viditeľne dojatý“.
Trump však od Moskvy očakával viac ako len obraz – požadoval, aby Putin podpísal bezpodmienečné komplexné prímerie na Ukrajine. S rastúcou frustráciou z Kremľa, ktorý odmietal zastaviť boje, hoci tvrdil, že hľadá diplomatické riešenie, Trump v posledných týždňoch označil ruské útoky na ukrajinské mestá za „odporné“ a „hanebné“ a obvinil Putina z „hovorenia veľa nezmyslov“ o Ukrajine.
Minulý mesiac Trump vyhlásil 50-dňové ultimátum prezidentovi Putinovi na ukončenie vojny, pričom hrozil sankciami a tarifami. Neskôr túto lehotu skrátil na desať dní a termín vyprší koncom tohto týždňa. Zatiaľ nie je žiadny náznak, že by Putin ustúpil tlaku z Washingtonu.
„Pretože Donald Trump tak často menil termíny a rôznymi spôsobmi otočil svoje požiadavky, nemyslím si, že by Putin bral jeho slová vážne,“ povedala Nina Khrushcheva, profesorka medzinárodných vzťahov na The New School v New Yorku.
Putin podľa nej bude bojovať tak dlho, ako bude môcť, alebo pokiaľ Ukrajina nepovie „sme unavení a ochotní prijať vaše podmienky“.
„Podľa mňa Putin sedí v Kremli a myslí si, že napĺňa sny ruských cárov a generálnych tajomníkov, ako bol Josif Stalin. Tým, ako ukazuje Západu, že s Ruskom by nemalo byť zaobchádzané s neúctou,“ dodala Khrushcheva.
Zmení ponuka USA ruský pohľad na dohodu?
Z dosiaľ opísaného obrazu to môže vyzerať, že čelnej zrážke medzi Putinovou a Trumpovou lokomotívou sa nedá vyhnúť. Nemusí to však byť pravda. Trump sa považuje za veľkého vyjednávača a podľa všetkého sa stále snaží uzavrieť dohodu s Putinom.
Witkoff má tento týždeň opäť cestovať do Ruska na rokovania s lídrom Kremľa. O americkej ponuke sa toho veľa nevie, ale niektorí komentátori v Moskve predpovedajú, že bude skôr sladká než trpká. Neuniklo im, že v nedeľu prezident Trump povedal, že Rusko „sa zdá byť veľmi dobré v obchádzaní sankcií“.
Ivan Loshkarev, docent politickej teórie na MGIMO univerzite v Moskve, povedal pre Izvestiu, že na uľahčenie dialógu môže pán Witkoff predložiť „výhodné ponuky na spoluprácu (s Ruskom), ktoré by sa otvorili po dohode o Ukrajine“.
Bude to stačiť na to, aby Kremeľ uzavrel mier po troch a pol rokoch vojny? Doterajší vývoj naznačuje, že Putin nezmiernil svoje maximalistické požiadavky. A Trump? Usiluje sa o dohodu, kým Putin o víťazstvo, uvádza na konci článku BBC.
Witkoff vycestuje do Ruska. Ak sa nedohodne prímerie, budú sankcie. Trump: Rusi sú prefíkaní ľudia.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"