Otázky a odpovede: Uznanie Palestíny ako štátu - bezvýznamné gesto, alebo začiatok konca izraelskej nedotknuteľnosti?

Francúzsko, Kanada a Spojené kráľovstvo oznámili, že chcú na pôde OSN uznať Palestínu ako štát – s cieľom vyvinúť tlak na Izrael a dosiahnuť prímerie v Gaze.

Mnohí tento krok vnímajú ako symbolický, no história ukazuje, že aj drobná diplomatická zmena môže mať vážne dôsledky.

Na to upozorňuje aj Steve Crawshaw, prispievateľ magazínu Monocle a bývalý riaditeľ britskej pobočky Human Rights Watch.

Prostredníctvom otázok a odpovedí redakcia ta3 vysvetľuje, čo uznanie v skutočnosti znamená – a prečo by ho Izrael nemal podceňovať.

Čo chcú Francúzi, Kanaďania a Briti ohlásením uznania Palestíny dosiahnuť?

Lídri týchto troch krajín oznámili svoj zámer uznať Palestínu ako štát na septembrovom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN.

Vyhlásili, že tento diplomatický krok vnímajú ako spôsob, ako dosiahnuť prímerie v Pásme Gazy. Hoci tieto oznámenia vyvolali veľkú pozornosť médií, v krátkodobom horizonte veľa nezmenia – Palestína bude môcť vyslať veľvyslanca, hoci už dlhodobo posiela vedúcich misií, čo je fakticky to isté.

Písali sme

Palestína získa ďalšieho silného spojenca. Macron oznámil, že Francúzsko uzná jej existenciu

Je tento krok prelomový? A čo jeho medzinárodný kontext?

Nejde o prelomové rozhodnutie. Palestínu už dnes uznáva 147 zo 193 členských štátov OSN. Minulý rok vydali podobné spoločné vyhlásenie o uznaní aj Španielsko, Írsko a Nórsko.

Uznanie štátu však ešte neznamená jeho plnoprávne členstvo v OSN – každý z piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN má právo veta. Čína napríklad blokuje Taiwan, Rusko Kosovo a Spojené štáty môžu – a aj budú – blokovať Palestínu.

Má takéto uznanie praktický vplyv?

Aj keby Palestínu uznalo viac krajín, nezíska nové hlasovacie práva. To isté platí pre iné územia – napríklad Južné Osetsko, ktoré uznáva len päť štátov, by nezískalo nový štatút, ani keby ich bolo dvadsaťpäť.

Symbolika však zohráva dôležitú rolu, čo pripomína ostrá reakcia izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, ktorý britského lídra Keira Starmera obvinil z „ustupovania teroristom“.

(Článok pokračuje pod videom)

Kanada chce na Valnom zhromaždení OSN uznať Palestínu, má však podmienky. Viac v reportáži:

Existujú príklady, kedy mali symbolické rozhodnutia vážne dôsledky?

Áno. V roku 2012 OSN povýšila Palestínu z „nečlenského pozorovateľského subjektu“ na „nečlenský pozorovateľský štát“.

Táto zdanlivo formálna zmena umožnila Medzinárodnému trestnému súdu prijať palestínsku žiadosť o vyšetrovanie zločinov v Gaze. V roku 2024 ICC vydal zatykače na Benjamina Netanjahua, Joava Gallanta a lídrov Hamasu v súvislosti s masakrami zo 7. októbra 2023.

Netanjahu tak, podobne ako Vladimir Putin, musí obmedziť svoje zahraničné cesty.

Písali sme

Portugalsko zvažuje uznanie Palestíny. Definitívne rozhodnutie môže padnúť už na Valnom zhromaždení OSN

Čo znamená tento krok pre izraelských spojencov?

Francúzsko, Kanada a Spojené kráľovstvo patria medzi tradičných spojencov Izraela. Doteraz sa snažili nevyvíjať tlak na izraelskú vládu, aj keď sa bombardovanie Gazy a civilné obete stupňovali.

Spojené kráľovstvo ešte nedávno tvrdilo, že uznanie Palestíny má prísť až ako súčasť mierového procesu. Netanjahuov odmietavý postoj však túto logiku znefunkčnil. Austrália a ďalšie krajiny naznačili, že by mohli nasledovať vlastným uznaním.

A hoci Donald Trump bude Izrael ďalej obhajovať, najnovší vývoj jasne ukazuje, že jeho medzinárodná izolácia je čoraz výraznejšia – a aj to bude mať svoje následky.