Tajná zbraň proti pytliakom? Nosorožce v africkej krajine dostali rádioaktívne „štíty“
Juhoafrická republika čelí dlhodobému úbytku nosorožcov. Nový projekt vedcov využíva rádioaktívnu látku, ktorá má pašerákov odradiť.
Na metódu upozornil český portál Seznam Zprávy, pôvodne o nej informovala agentúra AP.
Africká krajina sa rozhodla zakročiť proti pytliačeniu nosorožcov netradičnou metódou. Po šiestich rokoch výskumu začali vedci z Witwatersrandskej univerzity aplikovať do rohov zvierat rádioaktívne izotopy. Projekt nesie názov Rhisotope – vznikol spojením anglických slov rhino (nosorožec) a isotope (izotop).
Cieľom je znemožniť pytliakom prepravu nosorožích rohov mimo Afriky. Rádioaktívnu látku totiž dokážu detekovať bezpečnostné systémy na letiskách a colniciach, a to aj v prípade, že je roh ukrytý v niekoľkometrových kontajneroch.
Vo štvrtok 31. júla aplikovali látku prvým piatim zvieratám. Výskum doposiaľ stál 290-tisíc dolárov (viac ako 250-tisíc eur), informuje agentúra AP.
Zákrok je pre zvieratá bezpečný
Vedci tvrdia, že rádioaktívne izotopy nepredstavujú pre nosorožce žiadne riziko. Bezpečnosť overili ešte minulý rok pri testovaní na dvadsiatich jedincoch v prírodnej rezervácii.
„Napriek pochybnostiam vedeckej obce sme preukázali, že tento proces je pre zviera úplne bezpečný. Je ale zároveň účinný, pretože ho dokážu colné systémy jadrovej bezpečnosti pri prehliadkach odhaliť,“ povedal pre BBC hlavný vedecký pracovník Projektu rhisotope James Larkin.
Roh nosorožca ako nelegálna trofej. Veterinári sa zvieratá snažia ochrániť, opatrenie je však nepríjemné
Projekt podporila aj Jamie Josephová, riaditeľka organizácie Saving the Wild, ktorá sa dlhodobo venuje ochrane nosorožcov. „Toto ale samo o sebe nestačí. Jediné, čo môže zastaviť vymieranie nosorožcov, sú lepšie zákony a politická vôľa. Určite to ale pomôže prerušiť odliv rohov zo zeme,“ uviedla pre BBC.
Čierny trh ohrozuje prežitie druhu
Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN) žilo na začiatku 20. storočia približne 500-tisíc nosorožcov. Dnes ich je na svete len okolo 27-tisíc. Najväčší podiel má Juhoafrická republika, kde žije približne 16-tisíc jedincov.
Krajina však každoročne príde o približne 500 zvierat, ktoré sa stávajú korisťou pytliakov. Rohy končia najmä v Ázii, kde sú využívané v tradičnej čínskej medicíne a na čiernom trhu dosahujú vysoké ceny.