Nová destinácia – Afrika. Trumpova administratíva deportuje migrantov do tretích krajín. Je tento krok legálny?
Administratíva Spojených štátov našla pre migrantov, ktorých označuje za odsúdených zločincov, novú destináciu – Afriku. Je však deportácia do tretej krajiny podľa medzinárodného práva legálna? A čo z toho majú hostiteľské krajiny?
Kým desiatky ľudí odviezli do krajín Strednej a Južnej Ameriky, minulý mesiac 12 mužov z krajín vrátane Mexika, Mjanmarska a Jemenu poslali do Svazijska a Južného Sudánu, pričom jedného muža z Južného Sudánu dopravili naspäť domov.
Ako uvádza BBC, podľa amerických úradov USA oslovili aj ďalšie africké krajiny, aby prijali ľudí, ktorých domovské štáty odmietajú vziať späť.
A hoci si sľub Donalda Trumpa o masových deportáciách počas jeho minuloročnej kampane získal podporu, odborníci OSN na ľudské práva a mimovládne organizácie vyjadrujú znepokojenie a tvrdia, že deportácie do krajiny, ktorá nie je miestom pôvodu migranta – teda do tretej krajiny – môžu porušovať medzinárodné právo.
Legálne či nelegálne
„Celý koncept presunu do tretej krajiny treba vidieť v kontexte širšieho princípu azylu,“ hovorí profesor Ray Brescia z Albany Law School v USA. „Existuje princíp v medzinárodnom práve – non-refoulement – ktorý znamená, že nie je možné vrátiť niekoho do jeho domovskej krajiny, ak je to preňho nebezpečné. Tretia krajina teda môže byť bezpečnou možnosťou,“ vysvetlil pre BBC.
Tento princíp sa nevzťahuje len na domovskú krajinu migranta, ale aj na každú tretiu krajinu, do ktorej by ho mohli poslať.
BBC dopĺňa, že kľúčový je aj spravodlivý proces - teda migranti musia mať možnosť napadnúť deportáciu, ak je cieľová krajina nebezpečná, a to na základe dôkazov z dôveryhodných zdrojov, ako sú správy OSN či amerického ministerstva zahraničia a súd musí tieto riziká starostlivo preskúmať.
Museli sme jesť ako psy, tvrdia migranti z detenčných centier USA. Podmienky po nástupe Trumpa majú byť neľudské
Mnohí migranti však majú problém dostať sa k právnej pomoci včas. Ako uviedol Brecia, „vyžaduje si to značné úsilie a prístup k právnikovi, ktorý dokáže konať rýchlo“. Podľa Alice Edwardsovej, osobitnej spravodajkyne OSN pre mučenie a iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie či trestanie, by mali súdy skúmať, aký právny status migranti budú mať, či budú zadržiavaní a aké bývanie im poskytnú.
Dodržiavanie ľudských práv je otázne
David Super, profesor z Georgetown University Law Center tvrdí, že deportácie do Svazijska a Južného Sudánu medzinárodné právo porušujú, a to hneď v dvoch bodoch.
„Neexistuje dôkaz, že by USA dávali ľuďom možnosť napadnúť svoju deportáciu, a nesmú posielať ľudí do krajín, kde im môže hroziť útlak. Južný Sudán aj Svazijsko majú vážne otázniky ohľadom dodržiavania ľudských práv,“ uviedol pre BBC.
Okrem toho, migrantov posielajú do potenciálne nebezpečných krajín – čo je taktiež v rozpore s medzinárodným právom. BBC ako príklad uviedlo, že americké ministerstvo zahraničia aktuálne pred cestovaním do Južného Sudánu varuje. Dôvodom je kriminalita, ozbrojený konflikt či únosy.
„Sú tu veľmi reálne obavy o bezpečnosť a poriadok v Južnom Sudáne – o násilie, nestabilitu a pretrvávajúci konflikt,“ hovorí Edwardsová. Politický aktivista Agel Rich Machar tiež tvrdí, že deportované osoby sa nachádzajú v detenčnom zariadení v hlavnom meste krajiny - v Džube - ktoré je známe zlými podmienkami. Vláda však nepotvrdila ich presnú polohu ani dĺžku zadržiavania.
Barbarské zločiny?
Úrady v Svazijsku uviedli, že migranti sa nachádzajú v nápravnom zariadení a budú repatriovaní s podporou Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM). Americký rezort zahraničia aj v tomto prípade upozorňuje, že väznice sú preplnené, majú zlé vetranie, a je tam tiež nedostatok stravy a zdravotnej starostlivosti.
USA tvrdia, že osoby deportované do Svazijska spáchali „barbarské“ zločiny vrátane znásilnenia detí, vrážd a sexuálneho násilia. Najväčšia opozičná strana krajiny - People’s United Democratic Movement (Pudemo) - však označila dohodu medzi krajinami za „obchodovanie s ľuďmi maskované ako deportačná dohoda“.
Zápach výkalov, roje komárov a aligátory po ceste na záchod. Trumpov Alcatraz je utrpením pre migrantov aj dozorcov
Prodemokratický aktivista Lucky Lukhele napríklad tiež vyhlásil, že krajina sa nesmie stať „smetiskom pre zločincov“.
Nebezpečný precedens
Keď v máji smerovala prvá skupina migrantov do Južného Sudánu, právnu žalobu - teda možnosť napadnúť svoju deportáciu - podali až po odlete lietadla. Sudca rozhodol, že pokus o deportáciu mužov porušil jeho nariadenie, podľa ktorého musia mať migranti možnosť napadnúť presun do tretej krajiny. Lietadlo teda presmerovali do Džibuti, kde mužov údajne držali v kontajneri na americkej vojenskej základni, kým prípad prejednávali.
Vec sa dostala na najvyšší súd, ktorý deportácie povolil, no neuviedol, či je Južný Sudán považovaný za bezpečnú krajinu.
„V tomto prípade už boli na ceste na americkú základňu, a to je mimoriadne problematické,“ zdôraznila Edwardsová a dodala, že súdy musia zostať apolitické, najmä ak ide o základné práva. Brescia zase varuje, že toto rozhodnutie najvyššieho súdu môže vytvoriť nebezpečný precedens.
„Existuje reálna obava, že to povzbudí administratívu k ešte rýchlejšiemu postupu, skôr než jednotlivci získajú prístup k súdom,“ tvrdí.
Čo z toho majú hostiteľské krajiny?
BBC uviedla, že podrobnosti deportačných dohôd zostávajú vo veľkej miere utajené. Obe vlády, Svazijska aj Južného Sudánu, však ako hlavný motív uviedli silné väzby s USA.
Brescia napríklad naznačuje, že niektoré krajiny sa môžu obávať odvety zo strany USA, ak odmietnu dohodu splniť.
V apríli podľa BBC USA oznámili, že odoberú všetky víza vydané občanom Južného Sudánu, pretože krajina odmietla prijať jedného deportovaného muža.
Politický aktivista Machar tvrdí, že Južný Sudán súhlasil s dohodou aj preto, lebo chce, aby USA zrušili sankcie voči viceprezidentovi Benjaminovi Bol Melovi.
Niektoré krajiny sa však bránia. „Máme dosť vlastných problémov,“ vyhlásil v júli nigérijský minister zahraničných vecí Yusuf Tuggar, keď odmietol žiadosť prijať venezuelských zadržaných.
Dr. Edwardsová podotýka, že takéto dohody často prichádzajú s motivačnými balíčkami. „V minulých dohodách o deportáciách do tretích krajín išlo o veľké sumy peňazí, ako aj o vojenskú a bezpečnostnú spoluprácu,“ hovorí.