Seizmológ: Otrasy mali silu 53-tisíc Hiroším. Cunami sa rúti rýchlosťou lietadla, môže zasiahnuť druhú stranu sveta
Silné zemetrasenie s magnitúdom 8,8, ktoré v noci na stredu zasiahlo oblasť pri Kamčatke, patrí podľa profesora Petra Mocza z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského k najsilnejším v histórii. V Štúdiu ta3 upozornil, že takéto otrasy môžu vyvolať tisícky dotrasov aj ničivú vlnu cunami schopnú prekročiť celý Tichý oceán.
Podľa Mocza malo zemetrasenie magnitúdo 8,8 podľa momentovej škály, ktorá nahradila dnes už zastaranú Richterovu.
„Pri tejto veľkosti zemetrasenia dôjde k tomu, že sa plocha na kontakte dvoch litosférických platní môže porušiť až na ploche 390 x 140 kilometrov,“ vysvetlil seizmológ. Dodal, že uvoľnená energia je približne 53-tisíckrát väčšia ako výbuch atómovej bomby v Hirošime.
Epicentrum otrasov sa nachádzalo v blízkosti miesta, kde došlo k historickému zemetraseniu v roku 1952. „A bolo v hĺbke asi 21 kilometrov,“ upresnil.
V najbližších dňoch sa podľa neho dajú očakávať tisícky dotrasov. „Ale aká bude veľkosť tých dotrasov a aká bude ich početnosť, to veľmi záleží od procesu šírenia trhliny,“ vysvetlil.
Ako dodal, niekedy môže veľké zemetrasenie vyvolať len málo dotrasov – napríklad ak sa napätie uvoľní naraz a bez zvyškových ostrovov energie.
Cunami sa šíri rýchlosťou lietadla
Mimoriadne znepokojujúca je podľa Mocza situácia s vlnami cunami. Prvá z nich už zasiahla severný japonský ostrov Hokkaido, vlny dorazili aj na Havaj a podľa výstrah môžu ešte doraziť do Južnej Ameriky.
„Cunami sa v Tichom oceáne dokážu šíriť rýchlosťou až prúdového lietadla. To znamená 600 až 900 kilometrov za hodinu,“ upozornil.
Ako príklad spomenul čílske zemetrasenie z roku 1960, ktoré zasiahlo aj Havaj, ale až po 15 hodinách od otrasov a vo vzdialenosti vyše 10 000 kilometrov. „Vytrhávalo vyslovene dvojtonové balvany z pobrežných múrov a úplne zničilo prístav Hilo,“ poznamenal. V Japonsku rovnaká vlna vtedy zabila 138 ľudí, a to aj kvôli zosilneniu účinku v tvare pobrežia.
Prečo sú cunami také nebezpečné?
Na otvorenom mori sú vlny cunami takmer nepostrehnuteľné, často nepresahujú ani meter. Problém nastáva až pri priblížení k pobrežiu, keď sa kinetická energia zmení na potenciálnu a vlna sa prudko zdvihne.
„Obrovská pohybová, alebo kinetická energia cunami sa premieňa na obrovskú potenciálnu energiu. To znamená, veľmi prudko rastie výška vlny pri pobreží,“ objasnil profesor. Následky sú najničivejšie najmä v zálivoch a úzkych prístavoch.
Cunami vzniká len vtedy, ak dôjde k náhlemu vertikálnemu pohybu morského dna, teda k jeho zdvihu alebo poklesu. „Jednoducho tá nadvihnutá masa vody sa začne rozlievať do okolia. A tak vzniká cunami na voľnom mori nad miestom niektorých zemetrasení,“ povedal.
Nie všetky zemetrasenia majú túto schopnosť. Napríklad známy zlom San Andreas v Kalifornii síce spôsobuje zemetrasenia, no v horizontálnom smere, a teda bez zdvihu dna. Naproti tomu oblasti subdukcie, kde sa jedna litosférická platňa podsúva pod inú, cunami vyvolať môžu. Tak je to aj pri Kamčatke.
Varovania a včasná reakcia
V reakcii na zemetrasenie a hrozbu cunami evakuovali úrady v Japonsku viac ako 2 milióny ľudí, podobné výzvy zazneli aj na Havaji, v Číne či Južnej Amerike. Varovania sú kľúčové, no podľa profesora Mocza musia byť včasné a brané vážne.
„Prvá rada, ktorú potvrdila história, je jednoducho brať vážne a včas varovania odborníkov a vedcov. Nie až potom, keď sa niečo stane,“ zdôraznil. Spomenul aj tragédiu vo Fukušime z roku 2011, kde podľa neho zlyhali úrady tým, že ignorovali varovania vedcov. „Tragédia vo Fukušime vôbec nemusela nastať,“ dodal.
Napokon upozornil aj na dôležitosť kvality stavieb v seizmicky aktívnych oblastiach. „Najväčším faktorom nebolo ani zemetrasenie, ani veľkosť zemetrasenia. Najväčším zabijakom v tej situácii bola nekvalita stavieb. Korupcia v stavebníctve,“ pripomenul príklad z Turecka v roku 2023, kde zahynuli tisíce ľudí.
Vyspelejšie krajiny podľa neho majú šancu zmierniť dopady zemetrasení aj cunami, ak budú načúvať odborníkom a konať včas. „V prípade vyspelých ekonomík je to len o tom, aby politici načúvali vedcom a brali ich varovanie vážne. A včas, nie neskoro,“ uzavrel.
Pozrite si celý rozhovor so seizmológom Moczom:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"