EK viní Izrael z porušovania práv a hroziaceho hladomoru v Gaze. Navrhla obmedziť jeho prístup k výskumnému programu
Európska komisia obvinila Izrael z porušovania ľudských práv a z toho, že v Pásme Gazy hrozí hladomor. Vyplýva to z textu návrhu na čiastočné pozastavenie prístupu Izraela k programu financovania výskumu Horizon Europe, z ktorého citoval bruselský server Politico.
Návrh však medzi zástupcami členských štátov zatiaľ nezískal dostatočnú podporu, podľa diplomatických bolo päť krajín proti - vrátane Česka, a ďalších sedem krajín požaduje dodatočné informácie a ďalšiu diskusiu.
„Po nedávnom rozhodnutí Izraela zaviesť blokádu prístupu humanitárnej pomoci do Gazy sa humanitárna situácia zhoršila na bezprecedentnú a neudržateľnú úroveň, a to v dôsledku pokračujúceho bombardovania, vojenských operácií, masového vysídľovania a kolapsu základných služieb,“ píše sa v sedemstrannom texte návrhu vypracovaného komisiou.
„Podľa správ OSN čelí 90 percent domácností vážnemu nedostatku vody a miera podvýživy prudko rastie,“ dodáva text s tým, že „prakticky celá populácia Gazy je ohrozená hladomorom, pričom deti a zraniteľné osoby sú v obzvlášť dramatickej situácii“.
Dostatočnú podporu nezískali
Schválenie návrhu vyžaduje kvalifikovanú väčšinu, čo v EÚ znamená, že za musí hlasovať aspoň 15 z 27 členských štátov a zároveň je potrebné, aby týchto 15 krajín reprezentovalo aspoň 65 percent obyvateľov únie.
O návrhu sa diskutovalo na utorkovom rokovaní veľvyslancov členských štátov; desať krajín ho jasne podporilo a niektoré sa vyslovili aj za prísnejšie opatrenia v oblasti obchodných sankcií. Dostatočnú podporu sa však nájsť nepodarilo. Proti boli Česko, Rakúsko, Maďarsko, Grécko a Bulharsko, zatiaľ čo Nemecko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Rumunsko, Chorvátsko a Cyprus chcú o návrhu ďalej rokovať.
Izrael neumožnil vstup
Začiatkom júla šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová uviedla, že Izrael súhlasil s rozšírením humanitárneho prístupu do Gazy, vrátane zvýšenia počtu kamiónov s pomocou a otvorenia ďalších hraničných priechodov. EÚ zverejnila šesť požiadaviek a podľa informácií nemenovaného únijného predstaviteľa ich Izrael plní len čiastočne. Všetky informácie z oblasti navyše nie je možné nezávisle overiť, pretože Izrael zástupcom únijného riaditeľstva pre humanitárnu pomoc (DG ECHO) zatiaľ neumožnil vstup do Gazy.
Rozhodnutie o Horizon Europe ovplyvní účasť izraelských subjektov na programe s názvom EIC Accelerator, ktorý sa zameriava na startupy a malé podniky a stredné podniky s prelomovými inováciami a vznikajúcimi technológiami s potenciálom dvojitého použitia, napríklad v oblasti kybernetickej bezpečnosti, dronov a umelej inteligencie.
Opatrenie však neovplyvní účasť izraelských univerzít a výskumníkov na spoločných projektoch a výskumných aktivitách v rámci programu Horizon Europe, dodala komisia.
Francúzi vyzvali štáty na uznanie Palestíny
Francúzsko a ďalších 14 západných krajín vyzvalo v utorok večer zvyšok sveta, aby uznal Palestínsky štát, uviedol v stredu francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot. Spoločná výzva krajín prišla na záver medzinárodnej konferencie organizovanej Francúzskom a Saudskou Arábiou o riešení izraelsko-palestínskeho konfliktu v New Yorku, píše agentúra AFP.
„Francúzsko spolu s ďalšími 14 krajinami vydáva v New Yorku spoločnú výzvu: vyjadrujeme želanie uznať Palestínsky štát a vyzývame tých, ktorí tak ešte neurobili, aby sa k nám pridali,“ napísal Barrot v príspevku na platforme X.
Podľa spravodajského portálu Ouest-France sa pod túto výzvu podpísala aj Kanada, Austrália, Andorra, Fínsko, Island, Írsko, Luxembursko, Malta, Nový Zéland, Nórsko, Portugalsko, San Marino, Slovinsko a Španielsko. Všetky vyjadrili „pevné odhodlanie k vízii dvojštátneho riešenia“.
Palestínsky štát doposiaľ neuznalo deväť z nich - Andorra, Austrália, Kanada, Fínsko, Luxembursko, Malta, Nový Zéland, Portugalsko a San Marino - no každá z týchto krajín vyjadrila prinajmenšom ochotu Palestínsky štát uznať.
Po Francúzsku chcú Palestínu uznať aj Malta a Británia
Francúzky prezident Emmanuel Macron minulý štvrtok oznámil, že Paríž oficiálne uzná existenciu Palestínskeho štátu na Valnom zhromaždení OSN v septembri. Takýto krok následne v pondelok avizovala aj Británia v prípade, že Izrael nepristúpi na prímerie s militantným hnutím Hamas vo vojne v Pásme Gazy, ako aj Malta.
Tieto tri krajiny sa tak potencionálne pridajú k Španielsku, Írsku, Slovinsku a Nórsku, ktoré Palestínu uznali v máji a júni tohto roka. SR pri svojom vzniku v roku 1993 právne prevzala uznanie Palestínskeho štátu od Československej socialistickej republiky.
Britský premiér Kier Starmer oznámil, že už v septembri môže Británia uznať štát Palestína, ak Izrael nesplní viaceré podmienky:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"