Operení kuriéri armády. V tieni Paríža dožíva posledný vojenský holubník Európy
Na okraji Paríža sa v pevnosti Mont-Valérien stará maršal Sylvain o posledný vojenský holubník v Európe. V čase, keď sa technológie spoliehajú na satelity a šifry, pripomína vytrvalosť a oddanosť poštových holubov.
„Tento holub má číslo 193.529 z roku 2017 a je prvý, ktorého som označil,“ ukázal agentúre AFP maršal Sylvain.
V pevnosti Mont-Valérien v Suresnes západne od Paríža sa nachádza posledný vojenský holubník v Európe, kedysi využívaný armádou na prenos správ.
Živý odkaz histórie
„Toto je poštový holub, podobný mohol slúžiť na prenášanie správ počas prvej a druhej svetovej vojny,“ povedal pre AFP Sylvain, zatiaľ čo sa snažil udržať trepotajúceho sa vtáka v rukách. „Dnes je to pretekársky holub,“ upresnil vojak z 8. signálneho pluku, ktorý nesmie prezradiť svoje priezvisko.
Poštové holuby umiestnené vo vojenskej pevnosti už nemusia pôsobiť ako vojenskí kuriéri.
Vývoj technológií predbehol ich úlohu poslov francúzskej armády, ktorí sa vďaka svojej prirodzenej GPS a bystrým zmyslom dokázali vrátiť do holubníka, kde boli vycvičení.
Vnuk holubára v službách armády
Zatiaľ čo sa prepletal medzi asi desiatkou voliér poštových a pretekárskych holubov v pevnosti Mont-Valérien týčiacej sa nad Parížom, Sylvain, sám vnuk holubára, sa ponáhľal skontrolovať zdravotný stav všetkých operencov v ich domove, nakŕmiť ich a v prípade potreby sa o ne postarať.
Poddôstojník sa stará najmä o takmer 200 poštových holubov, s ktorými súťaží, vypúšťa ich pri ceremoniáloch alebo ich ukazuje návštevníkom.
Aj keď sa poštové holuby používali už v staroveku, francúzska armáda ich oficiálne začala využívať ako komunikačný prostriedok až v 70. rokoch 19. storočia.
Počas prusko-francúzskej vojny vytvorila armádnu holubársku službu a začala používať takzvané pigeongramy – mikrofilmové fotografie určené na prenos poštovými holubmi.
Vojnové úspechy s krídlami
Následne sa používanie poštových holubov ako spojok rozšírilo počas oboch svetových vojen, keď moderné komunikačné technológie narážali na svoje limity.
Bombardovanie prerušilo telefónne linky alebo znemožnilo používanie optických zariadení, vysvetlil Sylvain.
Aj keď predstavovali skôr druhotné komunikačné prostriedky, niekedy poštové holuby dosiahli významné úspechy, ako napríklad Gustav – prvý holub, ktorý 6. júna 1944 priniesol správu o úspešnom vylodení v Normandii.
Zbrane, drony či školy? Ako Slovensko plánuje využiť miliardy z duálnych výdavkov:
Bezprostredne po tom, čo anglické námorné lode pristáli na francúzskom pobreží a rádiokomunikačné kanály nefungovali, sa vydal späť do Veľkej Británie so správou priviazanou na nohe.
Za tento čin získal Medailu Marie Dickinovej, vojenské vyznamenanie udeľované zvieratám.
Koniec služby pod de Gaullom
Francúzskych vojenských holubníkov postupne ubúdalo, naposledy armáda využila poštové holuby počas alžírskej vojny.
V roku 1961 túto službu oficiálne ukončil Charles de Gaulle, ktorý nariadil rozpustenie posledného funkčného vojenského holubníka vo Francúzsku.
Armáda dospela k záveru, že technické prostriedky tej doby boli už dostatočné, takže holuby stratili svoju vojenskú funkciu – hoci ich ešte niekoľko rokov cvičili na prenos správ.
Existovali totiž obavy z útoku elektromagnetickým impulzom, ktorý by mohol zničiť elektronickú komunikáciu francúzskej armády, dodal Sylvain.
Dnešná misia: reprezentovať tradíciu
„Oficiálne nemám žiaden rozkaz, aby som holuby cvičil na prenos správ, pretože neexistuje žiadne riziko celonárodného výpadku,“ povedal Sylvain.
Celá komunikácia je chránená Faradayovými klietkami, ktoré blokujú elektromagnetické pole. Udržiavanie holubárskych zručností je predovšetkým poctou za reprezentáciu armády – či už prostredníctvom návštev múzea, holubárskych pretekov alebo pri vojenských ceremoniáloch.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"